ŠTOKHOLM. Švédsky súd vydal vo štvrtok príkaz na zatknutie Juliana Assangea, zakladateľa internetového portálu WikiLeaks.
Spravil tak po tom, ako o zatykač v súvislosti s obvinením zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania požiadala tamojšia prokuratúra.
Rozhodnutie súdu umožní švédskym úradom vydať na Assangea medzinárodný zatykač. "(Súd) rozhodol, že naňho vydá zatykač," uviedol pre tlačovú agentúru AFP Alan Camitz, sudca štokholmského okresného súdu, ktorá prerokúva prípad.
Švédska prokurátorka Marianne Nyová požiadala vo štvrtok o zatknutie Assangea, šéfa spoločnosti WikiLeaks.
"Žiadam okresný súd v Štokholme, aby zadržal pána Assangea, podozrivého zo znásilnenia, sexuálneho obťažovania a nezákonného nátlaku," uviedla riaditeľka švédskej prokuratúry . "Potrebujeme ho vypočuť. Doteraz sa nám s ním v tejto veci nepodarilo stretnúť," uvádza.
Polícia začala Assangea vyšetrovať v auguste po tom, ako ho dve Švédky obvinili zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania, k čomu malo dôjsť počas jeho návštevy krajiny. Skoršiu žiadosť o zatykač na Assanagea podal iný prokurátor už 20. augusta, avšak neskôr ju stiahol.
Nyová opätovne otvorila prípad znásilnenia 1. septembra, ale vtedy naňho nebol vydaný zatykač a tak Švédsko, v ktorom sa tento 39-ročný Austrálčan práve nachádzal, mohol slobodne opustiť. Assange už skôr v rozhovore pre švédsky denník Aftonbladet vyhlásil, že nikdy nemal sex, ktorý by nebol "odsúhlasený oboma stranami".
"Nepriatelia WikiLeaksu budú opakovať veci, aj keď už boli vyvrátené," uviedol. Hovorí, že presne nevie, kto je za šírením informácií o znásilnení, ale ako dodal, už dávnejšie počul, že "Pentagón plánuje použiť špinavé triky, aby nám veci skomplikoval".
Internetový portál WikiLeaks, ktorý zverejňuje utajované dokumenty, nedávno sprístupnil verejnosti 77 000 utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor na strane Washingtonu.
K žiadostiam, aby stránka dokumenty stiahla, sa pripojili aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International či Reportérov bez hraníc. Tým prekáža najmä to, že v dokumentoch sa nachádzajú aj informácie o afganských občanoch, ktorí spolupracovali s americkou armádou v boji proti fundamentalistickému hnutiu Taliban a teraz im hrozí zo strany tohto hnutia odveta.
