Koperník, Brahe, Galilei, Kepler. Títo štyria vedci sa postarali o to, že na prelome 16. a 17. storočia sa ľudia začínali pozerať na svet inými očami. Kepler k tomu prispel najmä svojimi tromi prevratnými zákonmi nebeskej mechaniky. Urobil tak poriadok na oblohe a definitívne pochoval stredoveké predstavy o fungovaní slnečnej sústavy so Zemou uprostred.
Obhajoval matku na súde
Johannes Kepler sa narodil v decembri 1571 v chudobnej rodine v nemeckom mestečku Weil der Stadt. Otec bol dobrodruh a tyran, dokonca sa pokúsil predať svojho syna Heinricha do otroctva. Matku, negramotnú, no inteligentnú a tvrdohlavú ženu, obvinili z bosoráctva a Kepler, už ako známy učenec, ju musel obhajovať na súde, kde jej hrozilo upálenie.
Luteránsky seminár na Univerzite v Tübingene mohol navštevovať iba vďaka podpore miestneho vojvodu. Tam sa zoznámil s astronómom Mästlinom, ktorý bol tajným prívržencom kopernikovskej heliocentrickej teórie.
Pod jeho vplyvom nadobudol mladý Kepler presvedčenie, že Kopernik našiel vysvetlenie vesmíru, ktoré má všetky znaky božského plánu. Jeho životným cieľom sa stalo toto vysvetlenie dokázať.
Na dvore Rudolfa II.
Medzníkom sa preň stala spoločná práca s dánskym astronómom Tychom Brahe na dvore výstredného panovníka Rudolfa II. Brahe bol vynikajúcim pozorovateľom, Kepler výborným teoretikom. No Brahe bol sebavedomý šľachtic, ktorý si rád užíval život, zatiaľ čo depresívny a málovravný Kepler najradšej trávil čas rozjímaním nad knihami a božími zámermi.
Ich názory na Kopernika sa tiež líšili, a okrem toho si Brahe žiarlivo strážil cenné výsledky svojich vyše tridsaťročných pozorovaní oblohy. Kepler, ktorý pre Rudolfa zostavoval horoskopy, sa k nim dostal až po Tychovej smrti v roku 1601 a po spore s jeho dedičmi.
Nepríliš horúci vzťah dvoch veľkých vedcov neskôr poslúžil na špekulácie, že Kepler mohol mať záujem Braha odstrániť. Nátura nemeckého matematika a úcta, ktorú napriek všetkému k Tychovi choval, však niečo také vylučujú.
Pravdou je, že aj vďaka Tychovým záznamom mohol Kepler v Prahe sformulovať prvé dva pohybové zákony (prvý sa týka eliptického pohybu Marsu okolo Slnka, druhý toho, že spojnica Slnka a planéty opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plochu).
Svoje poznatky publikoval v prácach Nová astronómia (Astronomia nova, 1609, čo bola po Biblii druhá najslávnejšia kniha, ktorú vytlačili v Prahe), a Harmónia svetov (Harmonices mundi, 1618). Z tretieho Keplerovho zákona vyplýva, že planéty bližšie k Slnku ho obehnú za kratší čas ako vzdialené.
Keplerova supernova SN 1604.
Bránil Galilea
Významnou udalosťou bol pre Keplera aj kontakt s Galileom, ktorý sa ako prvý pozrel na oblohu ďalekohľadom. Kepler tento nový nástroj obhajoval ako spoľahlivý nástroj vedy.
Reagoval tak na výhrady niektorých astronómov, ktorí varovali, že Galileove objavy, napríklad štyri mesiace Jupitera, v realite neexistujú a sú iba výtvorom jeho prístroja. Naopak, Keplerovi bolo jasné, že mesiace pri Jupiterovi sú, a preto predpokladal, že táto planéta bude zrejme obývaná (inak by predsa boli tie mesiačiky úplne zbytočné).
Galilei síce Keplerovi poďakoval, no napokon na Nemca pre nejakú zle pochopenú vetu zanevrel a ich vzťahy ochladli.
Kepler nebol iba astronóm. Ako zhrnul slovenský astronóm Igor Kapišinský, Keplera možno považovať aj za zakladateľa modernej optiky, lebo okrem teoretických prvenstiev navrhol okuliare pre krátko- i ďalekozrakých a vysvetlil funkciu oboch očí. Ako prvý vysvetlil princíp fungovania ďalekohľadu (nebol to ani Lippershey, ani Galileo), ako prvý správne tvrdil, že sa Slnko otáča okolo vlastnej osi.
Správne vysvetlil príčinu slapov (príliv a odliv) ako pôsobenie Mesiaca. Bol pravdepodobne aj prvým skutočným astrofyzikom, lebo na vysvetlenie astronomických pozorovaní používal fyziku. Vypracoval základy integrálneho počtu, keď rozpracoval metódy výpočtu objemu nepravidelných telies.
Prenasledovaný aj po smrti
Keplera prenasledovali rodinné tragédie. Prvú manželku musel pochovať, zomreli mu aj dve najmladšie deti. Z astronómie ani astrológie nikdy nezbohatol. Posledných niekoľko rokov svojho života zostavoval horoskopy pre Albrechta z Valdštejna, ani ten mu však nevyplácal sľúbené peniaze. Dlhoval mu aj cisársky dvor.
V októbri 1630 sa 59-ročný Kepler vydal na koni do Regensburgu, aby si vymohol aspoň časť zadržaného platu. Po ťažkej ceste však ochorel a zomrel. Ako protestanta ho pochovali za mestskými hradbami. Jeho hrob zničili Švédi počas obliehania mesta.
