Rebríček:Bombardér „Silbervogel"Projekt HabakkukHolubom navádzaná strelaNetopierie bombyBachem Ba 349 „Užovka"Anti-tankoví psiSamovražedné lietadlo ÓkaŠpeciálne komando „Labe"V-3 „superzbraň"Ponorky triedy X
Počas vojenských konfliktov nastáva najrýchlejší technický rozvoj. Druhá svetová vojna je toho dodnes dôkazom. Predbiehanie sa súperov vo vyvinutí čo najúčinnejšej zbrane však niekedy zašlo až do extrémov. Výsledkom toho boli viac či menej úspešné, veľmi netradičné zbrane. Portál listverse.com zostavil rebríček desiatich tých najpozoruhodnejších.
10.Ponorky triedy X
Počas druhej svetovej vojny sa viaceré mocnosti snažili využiť potenciál malých ponoriek. Viaceré pokusy nedopadli úspešne, no ponorky triedy X obstáli. Nazývali sa aj X-Craft a slúžili britskému kráľovskému námorníctvu.
Tieto malé ponorky s výtlakom len 30 ton boli dlhé 15 metrov a ich posádku tvorili štyria ľudia - veliteľ, navigátor, inžinier a vodič. Do cieľovej oblasti ich dotiahla materská ponorka, od ktorej sa oddelili, infiltrovali k cieľu a položili nálože. Každá ponorka niesla dve nálože, obsahujúce 2 tony vojenskej výbušnej zmesi amatol. Po položení náloží sa stroj vrátil späť k materskej ponorke a bol opäť odtiahnutý.
Prvý útok zaznamenali ponorky X-Craft proti nemeckej bojovej lodi Tirpitz. Operácie sa zúčastnilo šesť miniponoriek, o dve však prišli už pri nehodách na ceste, tretia mala mechanické problémy. Štvrtú zrejme potopili Nemci počas útoku. Zvyšné dve však položili svoje nálože, ktoré Tirpitz vážne poškodili. X-Craft zohrali významnú úlohu aj počas vyloďovania v Normandii.
9.V-3 „superzbraň
Nemecké rakety V-2, pomocou ktorých nacisti bombardovali Londýn sú všeobecne známe. Čo sa však skrýva za označením V-3?
Kanón V-3 bol vyvinutý ako tzv. „zbraň odplaty" za spojenecké bombardovanie, ktoré zrovnalo so zemou niekoľko nemeckých miest. Bol schopný poslať 140 kg strelu až do neuveriteľnej vzdialenosti viac ako 160 km.
Tajomstvo dostrelu spočívalo v množstve bočných kanálov 140 metrov dlhej hlavne. V každom kanále bolo elektricky odpaľované strelivo, ktoré pomohlo zrýchliť projektil až na rýchlosť 1500 m/s.
Hitler bol prototypom zbrane unesený a objednal 25 kusov, ktoré mali byť postavené na raketovej základni Mimoyecques vo Francúzsku. Avšak toto miesto bolo neustále ťažko bombardované, čo prinútilo Nemcov vzdať sa plánu. Dve verzie s kratšími hlavňami boli neskôr použité na ostreľovanie Luxemburgu. 183 striel však zabilo len 10 civilistov a zranilo ďalších 35. Krátko nato boli zbrane obsadené americkými vojakmi.
8.Špeciálne komando „Labe"
V neskoršom čase vojny sa Nemecko stalo objektom masívneho bombardovania spojencov. Nemci v zúfalstve sformovali špeciálnu jednotku, dúfajúc, že by mohla dočasne zastaviť britskú a americkú ofenzívu.
Potrebovali totiž čas na výstavbu nebezpečných stíhačiek Messerschimtt Me 262, ktoré by zasiahli proti bombardérom. Jednotka lietala na stíhačkách Messerschimtt Bf-109, ktoré boli zbavené zbraní, aby dosiahli vyššiu rýchlosť.
Hermann Göring, veliteľ nemeckej Luftwaffe navrhol, že tieto lietadlá môžu čakať na bombardéry vo vysokých polohách a potom strmhlav klesnúť na nepriateľa a vrtuľou zničiť jeho chvost. Po útoku sa mal pilot pokúsiť o zoskok padákom. Viac než 2000 pilotov sa dobrovoľne zahlásilo do jednotky, pripravených však bolo len 180 lietadiel.
Prvý útok tejto jednotky sa odohral 7. apríla 1945. Zo 120 pilotov sa vrátilo len 15. Komando zničilo 15 amerických bombardérov B-17 a 5 stíhačiek P-52 Mustang.
7.Samovražedné lietadlo Óka
Je veľmi pravdepodobné, že Göring sa pri svojom komande „Labe" nechal inšpirovať Japoncami. Tí neváhali metóde kamikadze prispôsobiť aj techniku.
Keď sa americké jednotky približovali k hlavným japonským územiam, japonská armáda sa stávala čoraz viac bezradnou. Lietadlo Óka bolo vyvinuté v zúfalej snahe zničiť americkú flotilu. Vystavali teda kamikadze lietadlo s vyše tonu vážiacou výbušnou hlavicou.
Lietadlo nemalo žiadne vybavenie pre vzlet a pristátie, do cieľovej oblasti bolo privezené bombardérom G4M „Betty". Po vypustení najprv začalo prudko klesať, potom pilot zapálil prídavné raketové motory a pred nárazom do lode dosiahol rýchlosť viac než 1000 km/h. Pri takejto rýchlosti bolo takmer nemožné lietadlo zostreliť.
Napriek tomu, že vyrobených bolo okolo 800 kusov, nasadených bolo len pár z nich, keďže k samotnej invázii Američanov do Japonska po zhodení atómových bômb nikdy nedošlo.
6.Anti-tankoví psi
S týmto „vynálezom" prišla sovietska armáda v roku 1941, keď sa pokúšala zastaviť postupujúce nemecké jednotky.
Počas výcviku boli psi držaní hladní a jedlo im vojaci umiestňovali pod tanky. Počas boja bola na každého psa pripútaná 10-12 kg mína. Detonátor bol pripevnený na 20 cm vysokú drevenú páčku, ktorá vystupovala nad zviera. Keď pes zaliezol pod nepriateľský tank, páčka sa zachytila o trup vozidla a mína sa odpálila. Pes bol mŕtvy, tank sa znefunkčniť vždy nepodarilo.
Anti-tankoví psi neboli príliš efektívni. Počas boja sa ich mnoho zľaklo streľby a začali bežať späť k svojej jednotke, pričom často prišlo aj k výbuchu. Iní psi odmietali vkĺznuť pod tank, pretože výcvik bol vedený na nehybných vozidlách, ďalší zase vliezali aj pod ruské tanky. Sovietske tvrdenie, že takíto psi zničili až 300 nemeckých vozidiel je zrejme veľmi prikrášlené.
5.Bachem Ba 349 „Užovka"
Toto bláznivo vyzerajúce lietadlo bolo navrhnuté tesne pred koncom vojny a jeho podstatou mala byť možnosť kolmého štartu bez potreby letiska. Pri štarte bolo lietadlo pripevnené k vertikálnej 8 metrov vysokej veži (podobne ako rakety).
Let mal byť kontrolovaný rádiovo zo zeme, až pokiaľ sa neschyľovalo k boju. Vtedy mal pilot prebrať riadenie a vystreliť z nosa lietadla salvu rakiet do nepriateľskej formácie. Po vystrelení rakiet a vyčerpaní paliva sa mala užovka skĺznuť do výšky 3000 metrov, kde malo nasledovať otvorenie niekoľkých padákov z trupu lietadla.
Kompletný predok lietadla vrátane kabíny malo byť možné oddeliť od chvosta a pilot sa tak mal bezpečne katapultovať. Iba samotný pilot a chvost, kde bol uložený motor mohli byť použité znova - kabína, krídla a predok boli obetované.
Napriek tomu, že jediný testovací pilot počas prvého pilotovaného letu zahynul, bolo vyrobených 36 týchto strojov. Použité však nikdy neboli.
4.Netopierie bomby
S týmto zdanlivo absurdným nápadom prišli Američania v Pearl Harbour, keď zistili, že môžu odchytiť tisícky netopierov a pripevniť na ich telá malé zápalné bomby.
Takto „vyzbrojené" netopiere mali byť umiestnené do akéhosi zásobníka, a ten mal byť vypustený bombardérom. Zásobník po zhodení v istej výške otvoril padák a postupne vypustil netopiere. Po vypustení sa kolónia netopierov mala rozptýliť a dostať sa do japonských budov.
Krátko nato mali časované bomby vybuchnúť a spôsobiť rozsiahle požiare, keďže japonské budovy boli najmä z dreva a papiera. Počas testu takto netopiere naozaj podpálili do tla niekoľko skladov. Našťastie pre ne, projekt bol kvôli vývoju atómovej bomby v roku 1944 zastavený.
3.Holubom navádzaná strela
Ďalší pokus ako využiť zvieratá na dopravenie výbušnín k nepriateľskému cieľu. Holubom navádzané strely boli prvýkrát navrhnuté americkým psychológom B. F. Skinnerom.
Holubovi bol ukázaný obrázok cieľa, a ten bol vytrénovaný tak aby cieľ rozoznal. Podľa toho mal holub zobať do jedenej zo štyroch páčok (hore, dole, vpravo, vľavo) až pokiaľ nebol cieľ v strede obrazovky. Počas tréningu holubov odmeňovali kukuricou, ak sa im podarilo dostať cieľ do stredu.
Holuby sa stali prekvapujúcim adeptom na túto prácu a skutočne boli schopní sledovať svoj cieľ. Americká vláda na tento výskum vynaložila 25 000 dolárov a armáda pre tento účel modifikovala niekoľko striel, predtým než dospeli k záveru, že elektronické navádzanie bude efektívnejšie.
2.Projekt Habakkuk
Habakkuk je meno dômyselného projektu, ktorého autorom je Geoffrey Pyke. Uvažoval, že možno zobrať veľký kus ľadovej kryhy, vyrovnať jej povrch, vyhĺbiť vnútro a takto upravenú plochu použiť ako pristávaciu dráhu pre lietadlá na mori v čase, keď spojenci strácali veľké množstvo zásobovacích lodí kvôli útokom nemeckých ponoriek.
Vzdušné sily boli veľmi zdatné v ničení vynorených nemeckých ponoriek, no trpeli nedostatočným doletom a nemohli tak pokryť celú oblasť Atlantiku. Za predpokladu, že v strede oceánu by bola vytvorená pristávacia plocha pre lietadlá, nemali by sa už ponorky kde skrývať. Avšak ľad sa ukázal ako nevhodný - ľahko sa štiepil a ľadovce sami o sebe sú náchylné prevrátiť sa.
Našťastie dvaja vedci v New Yorku čoskoro zistili, že ľadová voda spolu s drevenou drťou môžu vytvoriť silnú a plávajúcu látku, ktorú nazvali „pykrete". Finálny návrh predstavoval gigantickú, 600 metrov dlhú loď z materiálu pykrete, vybavenú rozsiahlym chladiacim systémom proti topeniu, s výtlakom vyše dvoch miliónov ton a možnosťou poňať 150 lietadiel.
Nanešťastie, výskum bol v roku 1944 zastavený pre mnoho dôvodov - narastajúce množstvo a efektívnosť konvenčných lietadlových lodí, obrovské náklady (100 miliónov dolárov) a technické ťažkosti pri výstavbe chladenia tak masívneho objektu.
1.Bombardér „Silbervogel"
Silbervogel je jeden z najneuveriteľnejších, ale zároveň aj najradikálnejších nemeckých nápadov druhej svetovej vojny. Silbervogel bol kandidátom na „bombardéra Ameriky", čiže vyvinutie tohto stroja zahŕňalo potrebu doletu až nad územie Spojených štátov.
Vývoj bol založený na idei umiestenia lietadla na 3 km dlhú dráhu, kde by pomocou raketovo poháňaných sánok bolo vystrelené pri rýchlosti takmer 2000 km/h. Po vznesení sa do vzduchu by bombardér zapol svoje vlastné raketové motory. Tie by ho vyniesli do výšky 145 km nad zemský povrch, kde by plachtil rýchlosťou viac než 20 tisíc km/h. Potom by pomaly klesal do stratosféry, kde by sa ploché telo udržalo vďaka stúpajúcej hustote vzduchu.
To by spôsobilo, že lietadlo môže v sériách stúpaní a klesaní krúžiť nad svetom. Výzbrojou mala byť 4-tonová bomba, ktorá mohla byť zhodená kdekoľvek v Amerike, pričom lietadlo mohlo spokojne pristáť na japonskej základni v Pacifiku. Projekt však bol ďaleko za možnosťami a schopnosťami nacistického Nemecka a dodnes existuje len ako maketa.
Zdroj: listverse.com, wikipedia.org
