Sú nové technológie zhubné alebo nesú spásu? Jedni im dávajú za vinu všeobecné hlúpnutie a apokalypsu, kam sa blíži technológiou zmľandravené ľudstvo. Iní maľujú digitálny raj, kde sa všetci šťastne zvítame prekódovaní do núl a jednotiek. Ani jedni, ani druhí nemusia byť nutne vedľa, ale čo skúsiť život bez moderných technológií, bez predsudkov, na vlastnej koži? Iste – chce to odvahu, zaniesť do záložne televízor, odstrihnúť sa od siete a mobilu dať zbohom. A potom, už férovo, porovnať plusy a mínusy.
Bezfarebný svet
Prvý na rade je televízor. Za uplynulé vyše polstoročie prešiel vývojom a z neohrabanej skrinky je elegantný, plochý doplnok domácnosti. Dávno už nie je znakom statusu v spoločnosti, pretože ho vlastnia bohatí aj chudobní. Zároveň bol televízor terčom ústrkov a nadávok viac ako ktorýkoľvek iný spotrebič – za všetky stačí 
anglické idiot box, debna pre idiotov. No a predstavte si, že by táto skrinka pre nás – idiotov – odrazu zhasla a zmĺkla.
Myseľ navyknutá na prídel pohyblivých obrazov si pár dní bude zvykať na nový svet. Ako vyzerá? Najprv je nepríjemne bledý. Potom sa objavia farby odtieňov, ktoré sme si nevšimli. Svet bez televízie je menej pohyblivý aj tekutý a ak vás prestane baviť, treba sa zmieriť s tým, že sa nedá prepnúť na iný kanál. Zatvorené televízne okno do sveta dáva šancu odhrnúť záclony, otvoriť skutočné okno a vyzrieť na svet, ten reálny, nablízku. Chodíte po meste a z lesklých magazínov v stánkoch na vás civia celebrity, ktorých tváre nepoznáte. Televízia vás mala ubaviť na smrť, ale bez nej zase hrozí, že na smrť, čo nás čaká, myslíme akosi častejšie. To už také zábavné nie je.
Lenivý divák
Čo ďalšie plusy a mínusy? Po prvé, predstava, že divák, čo mu v televízii po jednom vypnú programy aj monoskop, vyskočí z pohovky a ozlomkrky začne športovať, neplatí. Naivná je tiež predstava o médiu, ktoré nie je interaktívne a pestuje pasívnu mládež. Ak nehýbete telom, ešte to neznamená, že pred televízorom leňošíte! Zoči-voči premenlivým obrazcom musíte udržať niť, vyhodnocujete a prepínate kanály, čo sú zložité a vonkoncom nie pasívne procesy, ktoré vedci ani nevedia presne opísať. Fyzický pohyb je už iná vec, ale kto mal k športu ďaleko, sotva začne športovať, len čo odnesie televízor do bazára. Navyše, odrieknutím športových zápasov v televízii utrpí povedomie, ktoré má o telesnej kultúre.
Vypnutím televízie utrpí aj rodina. Kde sa vzal predsudok o televízore, čo rozdeľuje, nie spája generácie? V mihotavom prítmí obývačky vedno vyrastali pokolenia, ktoré by inak spolu možno vôbec netrávili čas. Sedia v jednej miestnosti a upierajú pohľad jedným smerom. Možno mlčia, ale aspoň sú spolu. Možno sa naťahujú o diaľkový ovládač, ale aspoň nie sú sami. Hádam nie je kacírska myšlienka, že práve televízor, tento blikajúci domáci kozub 
z malých elektronických bodov je tým posledným, čo ešte modernú rodinu ako-tak drží pohromade.
Náhrady za TV
Čo odvozom televízneho prijímača pre zmenu získate, závisí od veku. Priznanie k televíznej abstinencii ešte donedávna budilo podozrenie, údiv, pohoršenie a odsúdenie. Človek, ak nemá televízor, naň zrejme nedokáže našetriť a ak je mladý, trpí preto komplexmi, pretože svetu mladých predsa vládne americká MTV. Lenže internet a nové médiá nabúrali predstavu televízie, bez ktorej stratíme kontakt so svetom. Jeden informačný kanál bez ujmy nahradíte iným.
Tiež nie je pravda, že bez televízie vyschne prameň debát s rovesníkmi. Časy, keď ráno školy a pracoviská ožívali replikami, čo večer na obrazovke prednášal zrniaci Fantomas, a komunisti v televízii avizujú Angeliku, aby si davy rozmysleli nežnú revolúciu, sú dávno preč. Video a desiatky dostupných staníc sú dôvodom, že otázka „Videl/a si to?“ stratila naliehavosť. Každý pozerá svoje, každý má vlastný televízny svet. Vypnite ten svoj bez obáv, že v spoločnosti týmto gestom prídete o slovo a o prestíž.
Napokon, výhodou je čistý pohľad a odstup. Skúste na YouTube vyhľadať televízne správy, povedzme, z roku 1998. Šokujúco staromódne? Iste, no divák, roky pohrúžený vo svete televízie, si sotva dokáže uvedomiť, aký je tento dizajn neprirodzený a ako sa rokmi mení. Stačí týždeň televíznej abstinencie, náhodný pohľad na obrazovku a už môžete sledovať, ako scény v televízii driapu oči aj uši. Vypnete debnu a výroky politikov zažiaria na papieri v novinách, bez toho, aby pozornosť od obsahu odvádzali gestá a hlas.
Telefonujem, teda som
Bez televízora môžete byť „in“, najmä ak ste mladý alebo sa tak aspoň chcete cítiť. Podstatne ťažšie je oželieť mobilný telefón. Sú vôbec exoti, čo v modernej mestskej spoločnosti dokážu bez neho fungovať? Najlepšie by bolo spýtať sa ich, ale ako, keď na nich nikto nemá mobilný kontakt? Smerujeme k stavu, že človek bez mobilu akoby neexistoval, čo je znepokojujúci trend. Čoraz viac formulárov žiada povinnú kolónku pre mobil. Akoby bolo jeho vlastníctvo samozrejmosťou, rovnako ako rodné číslo. Možno raz v budúcnosti v nemocnici novorodencom udelia rodné mobilné číslo.
Bez mobilu užívateľ zistí, ako neúmerne sa komplikuje život. Francúzsky spisovateľ Benoît Duteurtre o tom dokázal napísať celý román. 
Hrdina – novinár – svoj mobilný telefón zabudne v taxíku. Udalosť, čo sa ľahko prihodí každému, odštartuje jeho pád na spoločenské dno. Mobil v pamäti uchovával kódy a heslá k účtom v banke a k elektronickým dverám príbytku. Fungovanie v dnešnej spoločnosti žiada toľko odlišných hesiel, až by bolo čudné, keby sme ich ovládali naspamäť.
Fakt, že bez mobilu nekúpite lístok dobiehajúc na autobus hromadnej dopravy, a nepošlete favoritovi televíznej šou elektronický hlas, trápi najmenej. Horšie je, čo všetko dnes vyžaduje overenie cez mobil, napríklad cez SMS. Zmizla s telefónom z tašky aj peňaženka plná platobných kariet? Ihneď treba volať banke, aby ich dala zablokovať (bez mobilu prvý problém), alebo, vykonať úkon vlastnými silami cez internetové bankovníctvo. Čo je, samozrejme, nutné potvrdiť kódom v zaslanej SMS.
Pokazená kariéra
Ako sa bez mobilu uplatniť na trhu práce? Či vlastnia televízor, sa zamestnávateľ na pohovore záujemcov spravidla nepýta, pre zamestnanie to nie je také dôležité. To, či majú mobil, tiež nevyzvedá, ale z iných dôvodov. Predpokladá, že mobil vlastníte. Opačný prípad je vážny hendikep a veta „Ešte sa vám ozveme“, kódujúca vaše zlyhanie, zaznie s vedomím, že teraz sa neozvú na sto percent – nemajú kam a na pevnú linku volať nebudú.
Samozrejme, aj život bez mobilného telefónu má svoje výhody. V predstavách väčšiny má nádych romantiky, tak ako mnoho vecí, o ktorých snívame a pritom dobre vieme, že sa nikdy nestanú skutkom. Bez mobilu ste väčším pánom svojho času, ale zároveň hrozí, že ho budete tráviť osamote. Odstrihnúť sa je jedna vec, vnútiť životný štýl okoliu a známym zase druhá.
Zodpovednosť, dochvíľnosť, záväznosť sú však vlastnosti, omnoho vypuklejšie, ak nie ste majiteľom mobilného telefónu. Namiesto hovoru o tom, kedy si zavoláte, aby ste sa cez telefón dohodli, sa skrátka dohodnete. Ihneď a napevno. Zároveň je isté, že kto vyhľadá vás, bude mať na to vážny dôvod.
Život off-line
Najviac záludný a najmenej jednoznačný zo všetkých médií je internet. Ostatné médiá pohlcuje, nahrádza a zahŕňa. Televíznu reláciu si pustíte z internetového archívu (alebo stiahnete, aby sme neobišli pirátov), chatom do istej miery nahradíte telefónne hovory a naopak, mobily sú čoraz častejší spôsob, ako sa pripojiť na internet. Mnohí si nedokážu predstaviť, ako ľudstvo fungovalo bez prehliadača Google, ale už fakt, že na Slovensku má internet menej ľudí ako mobilný telefón, ukazuje, že zatiaľ sa to zrejme dá.
To, či bez internetu prežijete, alebo nie, pritom najviac závisí od toho, aký ste ročník. Tých, čo svoj dôchodkový vek presurfujú, je menšina, aj keď časom bude zrejme narastať. A rovnako ten, kto rozšírenie internetu zažil po dvadsiatke a živí ho, dajme tomu, manuálna práca, si abstinenciu od internetu môže pochvaľovať. Azda sa vráti späť do čias, keď v knihe dokázal súvislo prečítať odstavec bez nutkania preklikať sa cez sieť odkazov ďalej.
Lepšia schopnosť koncentrácie, úspora času – nie náhodou sa dočasný výpadok internetu propaguje ako zdravý a prospešný. Je to takmer pravidlo – čím mladšie médium, tým väčšia je nedôvera a otázky, ako sa život 
pod jeho vplyvom mení. O pár rokov môžu byť už celkom nezmyselné. Asi ako otázka, čo v modernom meste dáva a berie život bez elektrickej energie.
Technológie a tvorivosť
Nie je nič nezvyčajné, ak niektorí moderné technológie bezhlavo vítajú a iní od nich zase bočia. Táto vojna (technooptimisti proti technopesimistom) sa tiahne dejinami odpradávna až dodnes. Hordy pálili tkáčske troje, zástupy sekretárok znenávideli počítače a dá sa čakať, že v kdesi v hustých lesoch alebo v podzemí metropol aj dnes prežívajú sekty, čo zavrhli mobily a internet.
Omnoho ťažšie už je prebudiť vlastnú tvorivosť a skúsiť s technológiami niečo nové. Čosi, čo nemal v pláne ani ich výrobca. Nie je vám po chuti jednosmernosť televízie? Nakrúťte video alebo z obrazoviek poskladajte inštaláciu (videoart). Píšte poviedky na 160 znakov (sms literatúra) a foťte umelecké fotografie mobilom a nehovoriac o málo zmapovanom odvetví, ktoré v umení naštartoval internet (web art, net art). Budúcnosť je otvorená.
