Paríž/Berlín 4. júna (TASR) - V protileteckom bunkri v Berlíne objavili doklady francúzskeho občana. Čo robil mladý Francúz Claude René Reynaud pred 57 alebo 58 rokmi v Berlíne v čase, keď spojenecké vojská bombardovali v kobercových náletoch hlavné mesto vtedajšieho nacistického Nemecka, kladie si otázku v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Claude René Reynaud sa narodil 9. mája 1920 v Paríži a býval na ulici Marcadet č. 247. Povolaním bol mechanik.
Nemeckí civilisti sa ukrývali v podzemných priestoroch, ktoré ešte stále v Berlíne existujú. Istý historik v roku 1945 povedal, že priestory v berlínskom podzemí - podľa jeho názoru až 40 percent budov mesta - sú najväčším stavebným dielom v dejinách. Kým Berlín bol bombardovaním na povrchu na 80 percent zničený, podzemná časť mesta bombardovaniu odolala.
Identifikačný preukaz Francúza objavil mladý berlínsky remeselník Fabian Keslinkewitsch v jednom z berlínskych bunkrov v novembri 2001. Na zachovanej fotografii v preukaze bol sympatický mladý muž v obleku s kravatou, učesaný podľa módy 40. rokov, v preukaze bol ďalej odtlačok prsta, poznámka, že držiteľ bol svetlej pleti. Údaj o telesnej výške už bol nečitateľný. Zachovalo sa aj celé číslo a séria preukazu. Sú v ňom aj ďalšie administratívne údaje, vrátane pečiatky berlínskej pobočky Nemeckej banky z 12. februára 1943 o uložení devíz.
Fabian Keslinkewitsch našiel preukaz pri prehliadke bunkra v severnom berlínskom obvode Gesundbrunnen. Nemec si všimol kúsok papiera v železnom schodisku. Opatrne ho vytiahol a objavil doklad, ktorý ani polstoročie vážnejšie nepoškodilo.
F. Keslinkewitsch s priateľmi zo združenia Berlínske podzemie si kladú otázky, či Francúz schoval preukaz totožnosti, aby unikol kontrole Gestapa, členov SS alebo ruským vojakom. Ako sa vôbec Francúz dostal do nemeckého bunkra. Fabianov kamarát Jürgen Müller predpokladá, že dokument môže znamenať dôkaz, že aj zajatci sa mohli v bunkroch skrývať. Lenže nič nedokazuje, že by Reynaud bol zajatcom.
J. Müller robí sprievodcu v dvoch bunkroch v obvode Gesundbrunnen, ktoré sú od marca 1998 otvorené pre turistov. Bunkre reštaurovali členovia združenia za cenu 10.000 hodín dobrovoľnícke práce. Každý bunker meria 220 metrov, široký je 18 metrov, hrúbka múrov dosahuje dva metre a bunkre sú osem metrov pod zemou.
Druhý bunker sa má stať múzeom, v ktorom sa zobrazí bombardovanie a boje o Berlín v máji 1945. Zachytávať bude aj neskoršie obdobie studenej vojny s tajnými chodbami pre špiónov a protijadrové kryty.
Združenie Berlínske podzemie založil v roku 1997 mladý Berlínčan Dietmar Arnold so štyrmi priateľmi. Inšpiroval ho pritom turistický úspech parížskeho podzemia. Chcú zachovať podzemnú časť Berlína ako dedičstvo, podotýka denník.
Budúce múzeum obohatia aj o nové objavy z čias druhej svetovej vojny. Napríklad, pri rekonštrukcii Olympijského štadióna sa pri pozemných prácach podarilo objaviť ďalšie predmety - bazuky, nemecké pancierové päste, riad z veľkého berlínskeho hotela aj hodinky troch ruských vojakov z tanku. Zastavili sa v tú istú hodinu - ich smrti, predpokladá Le Figaro.
