SME

Superexplózia zrejme bola aj v strede našej galaxie

Vedci našli v našej galaxii zvláštny útvar, ktorý spozorovali vďaka žiareniu gama. Štruktúru má zrejme na svedomí čierna diera.

Bubliny v strede Mliečnej cesty.Bubliny v strede Mliečnej cesty. (Zdroj: NASA/DOE/FERMI)

WASHINGTON. Prekvapovať nás stále môže aj naša vlastná Galaxia. Americký satelit, ktorý pozoruje oblohu v oblasti žiarenia gama, zachytil dvojicu bublinovitých útvarov, ktoré akoby prúdili nahor a nadol zo stredu našej Mliečnej cesty.

Jedná sa zrejme o zvyšky po výbuchu tamojšej superhmotnej čiernej diery. V článku pre časopis Astrophysical Journal to oznámili Doug Finkbeiner z observatória Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics spolu s kolegami.

Verejne prístupné údaje

Celá zvláštna kozmická štruktúra má približne 50-tisíc svetelných rokov. Vedci ju objavili vo verejne prístupných údajoch, ktoré získal Fermiho kozmický gama-ďalekohľad NASA - konkrétne jeho detektor pre veľkoplošné pozorovania (Large Area Telescope), najcitlivejší a najväčšie rozlíšenie umožňujúci gama-detektor, aký kedy ľudstvo vypustilo do kozmického priestoru.

Štruktúra dosiaľ unikala pozornosti, pretože menej citlivé gama-detektory ju nedokázali zreteľne rozlíšiť v akejsi hmle rozptýleného žiarenia gama, ktorá zalieva celú oblohu.

"Vidíme dve bubliny žiarenia gama, ktoré siahajú 25-tisíc svetelných rokov nahor (na sever) a nadol (na juh) od stredu Mliečnej cesty. Podstate tejto štruktúry ani jej vzniku však ešte celkom nerozumieme," povedal Doug Finkbeiner.

Záhadný útvar siaha cez vyše polovicu oblohy, od súhvezdia Panny (Virgo) po súhvezdie Žeriava (Grus). Vo vesmírnom kontexte sa javí relatívne mladý: môže mať niekoľko miliónov rokov.

Veľký výbuch?

Obe bubliny majú ostré okraje a z ich tvaru aj intenzity žiarenia gama vyplýva, že sa utvorili pri veľkom a pomerne rýchlom uvoľnení energie.

Najpravdepodobnejším vysvetlením sú prudké výrony častíc zo superhmotnej čiernej diery, ktorá sa nachádza v strede Mliečnej cesty. Podobné javy vedci pozorovali v mnohých iných galaxiách, v prípade Mliečnej cesty však dosiaľ taký prúd častíc nebol známy.

Bubliny však mohli vzniknúť aj ako dôsledok odtokov plynu počas fázy intenzívnej hviezdotvorby, ktorou práve pred niekoľkými miliónmi rokov vznikli početné masívne zoskupenia hviezd okolo stredu Mliečnej cesty.

Doug Finkbeiner konštatoval, že pri spätnom pohľade sú náznaky existencie bublín badateľné aj v údajoch skorších satelitov nemeckého ROSAT a amerického WMAP.

Zdroje: Komuniké NASA a Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, obe z 9. novembra 2010

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu