SME

Front Mission Evolved - hrdzavý klinček programu

Na prvý pohľad sa Front Mission Evolved vyzerá ako bomba, ktorá keď exploduje, nezostane vo vašom hernom živote kameň na kameni.

Veď posúďte sami: známa predloha s mechmi (tu sa volajú wanzers), ktoré sa medzi sebou mlátia, deštrukcia veľkého sveta a keď príde to najhoršie, beháte s panákom po vlastných. Ako v Gears of War! A búcha to a trieska to, wanzeri vydávajú zvuky ako transformeri v najlepších rokoch. Proste bomba. Potom to príde, pár minút hrania vás dostane do kolien, avšak nie kvalitou. To skôr plačete od smiechu a slzy kotúľajúce sa vám po tvári neskutočne pália.

Jednoducho celé zle.

Myšlienka je pekná, avšak ten game dizajnér je diletant. Bez urážky. Japonskému Square Enix to s „novými“ hernými konzolami príliš nejde. Preto kúpili Eidos a chcú sa presadziť na západných trhoch i zadávaním zákazok externým tímom. Nie, že by Double Helix Games (bývalé Shiny Entertainment a The Collective) za sebou nemali žiadnu hru, avšak pochváliť sa môžu maximálne tak Silent Hillom: Homecoming, na chabé G.I.Joe: The Rise of Cobra radšej nespomínať. Lenže Front Mission Evolved je značka, ktorá má vo svete cveng. Ako ťahová stratégia. Lenže teraz nám z toho spravili čosi podivné. Nudné, zúfalé, smiešne, otrasné, absurdné, vizuálne nepríťažlivé. A sprosté.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Front Mission Evolved má aj príbeh. Taký, že ho v rámci uchovania svojej bránice radšej prestanete vnímať. Chyba nie je v tom, že by sme to nevideli v tisíc plus jednej hre, tisíc plus jednom filme – ono je to podané nesmierne hlúpo. I béčkové filmy, či spektakulárne snímky od Uweho Bolla sú filozofickými debatami o zmysle bytia. Ľudstvo v roku 2171 (alebo tak nejak) znovu poskočilo o riadny kus vo vývoji technológií. Momentálny boom okolo orbitálnych výťahov (niečo také máte doma, len to nechodí len na sedmičku, ale až na orbit Zeme) však ešte neznamená, že sa ľudia medzi sebou nezačnú ruvať. Začnú a máme tu U.C.S. proti O.C.U. a možno ešte niekoľko skratiek. Raz bojuje niekto proti vám, aby zistil, že to bolo zlé, tak je s vami. Potom tu máme pátranie po nezvestnom otcovi, ktorý mal zahynúť v troskách orbitálneho výťahu, ktorý ktovie prečo niekto vybudoval v centre New Yorku a teroristi ho odpálili ako domček z karát. Samozrejme musí zomrieť nejaká dobrá duša, príde i na lásku a všetko je to tak patetické, že by si to nedovolili do scenáru vložiť ani tvorcovia argentínskych telenoviel. Plus niekoľko super drsných hlášok zloduchov. Toľko balastu pohromade len tak neuvidíte. Buďme však tolerantní, ide predovšetkým o akciu.

Nezlepší sa to. Máte pred sebou klasickú third-person akciu, na wanzera pozeráte spoza jeho plechového tela. Príjemným spestrením je montovanie výzbroje či rôznych druhov nôh alebo torza, dokonca si ho môžete pastelkami pomaľovať ako v undergroundových Need for Speeedoch. Síce ich ružový náter nespraví pre protivníkov priateľskejšími, kaki odtiene vás neukryjú, ale kto chce, môže nechať prehovoriť svoje abstraktné cítenie. Všetky upgrade-y niečo stoja, peniažky získavate v misiách za zdemolovaných nepriateľov a navyše musíte dávať pozor i na to, koľko váš wanzer unesie. Môžete mať rýchleho prieskumníka, no potom nečakajte, že svojou bambitkou na jednu ranu skolí ozrutu.

V tutoriáli sa dokonca dozviete, že presným mierením dosiahnete adekvátne poškodenie súpera. Tak napríklad streľbou na nohy obmedzíte pohyb nepriateľského wanzera – a čo je statické, na to sa lepšie mieri. Ak mu zneškodníte horné končatiny, na ktorých ma upevnené zbrane, vyradíte mimo činnosť jeho arzenál. A kto mieri na torzo, ktoré je najlepšie obrnené, pošle okamžite wanzera na šrotovisko. Nápad dobrý, v praxi to vyzerá tak, že pálite po pohybujúcom sa wanzerovi hlava-nehlava, najlepšie už z čo najväčšej diaľky. Automaticky navádzané rakety jednoducho smerujú k cieľu a keď pošlete nepriateľovi tucet pozdravov, je vám v podstate jedno, čo zasiahnu. Priamo v boji túto možnosť vôbec nevyužijete, pretože sa nepriateľ pohybuje buď moc rýchlo a ste radi za každý zásah alebo ide o kolos, ktorý jednoducho umlátite čapicou. Ďalší nápad, ktorý vyzerá dobre iba na papieri.

Takže sa pomaly presúvate s wanzerom, prípadne využijete časovo obmedzené „turbo“ a kĺžete sa, rýchlo meníte pozíciu. To všetko v striktne lineárnom prostredí, kde na vás vyskakujú nepriatelia v naskriptovaných scénach. Nevadilo by to, určite nie, veď sa predsa mlátime s bojovými robotmi! Áno, ale vôbec to tak nevyzerá. Najhoršie totiž je, že nemáte pocit s ovládania obrovskej mašiny, necítite pod rukami monštróznosť a smrteľnosť stroja. Ani v súbojoch, pretože tie sú absolútne nudné. Kombinácia dohromady neladiacich prvkov spravila z hry frašku. Máme tu zopár taktických možností: štíty rozdelené medzi jednotlivé časti wanzera (samozrejme ak vám niekto odpáli nohy, pohybujete sa neskutočne pomaly a pod.), spomínané zásahové časti u súpera, nemotorný pohyb wanzerov – je to proste kolos a rozmanitá výzbroj, dokonca sa môžete sústrediť na boj na blízko! To je fajn, avšak v konečnom dôsledku je Front Mission Evolved obyčajná arkáda. Nejde to dokopy v žiadnom prípade, nech vás hra láka akokoľvek lesklým obalom.

Je to škoda vzhľadom na umelú inteligenciu nepriateľov, ktorí využívajú svoje prednosti. Ťažky, obrnený wanzer ide na vec priamo, má na to výzbroj, ostatní sú takmer neustále v pohybe a aby to nebolo málo, využívajú prostredie. Kryjú sa, dokonca sa k vám dokážu dostať zo strany, prekvapia vás a keď sa necháte, zaútočia z viacerých strán. V tomto je hra na vysokej úrovni a zaslúži si jednoznačnú pochvalu, no nebolo by to Front Mission Evolved, keby nevytiahlo žolíka z rukáva a všetko to nezabilo. Napríklad nie práve najpríjemnejšou kamerou a občasnou frustráciou z náročnosti. Samotné ovládanie wanzera je jednoduché, gamepad je nutnosťou. Negatívne treba hodnotiť akýsi sivý panel pred wanzerom, v ktorého strede sa nachádza zameriavací kríž. Isteže, malo to byť prehľadné, dosiahol sa pravý opak - neviete presne namieriť. Kamera vôbec nezvláda svoju úlohu v stiesnených priestoroch či pohybe blízko budov či iných objektov. Neprehľadnosť mnohých situácií zapríčiní vašu smrť.

Celkovo je hra jednoduchá, no natrafíte na momenty, kedy si budete chcieť ublížiť prerazením sádrokartónovej steny päsťou. Minimálne. Mumraj, ktorý niekedy vznikne, kedy netušíte koľká bije a len zbesilo lietate sem a tam, strieľate ani neviete po čom, sa párkrát za tie 4 hodinky hrania kampane nájde. Nadšení budete málokedy. Súboje s bossmi sú skôr únavne zdĺhavé ako nápadne zábavné. Vrcholom frustrácie je nečakaná bitka s dvomi bossmi nežného pohlavia. Tieto dievčiny nežné vôbec nie sú a majú tak silný arzenál zbraní (a sú dve), že vás dajú dole za pár sekúnd. Dobre, dáte reštart, neboli ste pozorní. Znovu. A znovu. Ide do tuhého, skúsite sa hýbať na štvorcovej ploche zdevastovaného New Yorku, v ktorom sú v pravouhlých uliciach nahádzané zbúrané domčeky. Zasekáva sa kamera, smrť. Skúšate unikať, kamera besnie pri prudkých zmenách pohybu, už to do vás pália. Smrť. A zase a znovu a neviete prečo tak zrazu. Absurdne zvýšená obtiažnosť totálne rozbíjajúca konfiguráciu vášho wanzeru nedáva zmysel. Ide len o krátke intermezzo počas misie, no vy sa musíte uchýliť k šialenému pohybovaniu medzi dvomi blokmi budov. Tupé, nezáživné, frustrujúce. Ale stačí jeden príklad za všetky, podobne buzerujúcich momentiek zažijete niekoľko.

Čo teraz ešte ďalej letí? No predsa, ak tu máme akčnú hru z pohľadu spoza robota, necháme panáka – ktorým je mimochodom Dylan Ramsey, hrdina s účesom ako z časov East 17 – vystúpiť z kokpitu wanzera a nech behá po vlastných, strieľa z gumipušky po iných panákoch. Niečo tak úbohé si ani nepamätáme. V počiatkoch third person akcií, tak pred 12-13 rokmi, sme skákali od radosti i nad strnulým pohybom, zúfalým dizajnom interiérov a celkovou umelosťou námetu. Teraz už len krútime všetci hlavami. Najdôležitejšie je, že to vôbec nemá šťavu, adrenalín, necítite bojovú vravu. Ale zato si zastrieľate proti dvom druhom vojakov, nebudete sa vedieť skrývať za prekážky, nemáte vizuálny indikátor zásahov a dnes sa už pruh zdravia proste nenosí, navyše ho nestíhate periférne sledovať pri akcii. Takže znovu nuda, navyše zo zbraní využijete automat a brokovnicu. Mierenie je vzhľadom na rovnako opitú kameru ako pri wanzeroch dostatočne mätúce.

Prejdeme k technickému spracovaniu, ktoré to ešte mohlo zachrániť. Nestalo sa tak, práveže zasadzuje celej hre ranu z milosti. Jednotliví wanzeri sú vymodelovaní s nadpriemernou dávkou fantázie (vzhľadom na celú hru), avšak všetko okolo vás je zúfalo prosté. Nepomôže zmena prostredí, všade sa budete cítiť neosobne. Vôbec nemáte dojem, že ovládate niečo gigantické. Autá vybuchujú už len preto, že sa k nim priblížite, pouličné osvetlenie padá a... a inak je fyzikálny model deštrukcie absolútne nulový, dokonca ani asfalt netrháte. Vizuálne je to odpad, otrasné textúry jednoduchých objektov svojou fádnosťou ničím nezaujmú, ale nebojte sa skôr ako stihnete tie atrapy registrovať, zaspíte od nudy. Jediným spestrením sú dymové efekty za odpálenými raketami a do priemeru môžeme zaradiť i výbuchy. Častiscové efekty pri ničení wanzerov však majú dovolenku. Palec smerom nahor za zvuky. Aspoň to poriadne trieska a búcha, rachot to je riadny. Hudobná vložka bez problémov zapadá do šedého priemeru. Síce sa pompézne melódie hollywoodskeho štýlu ozvú, príliš ich nevnímate, nedokážu vyburcovať. A ešte tu máme multiplayer, no keďže ho nik nehrá, nepovieme naň nič zlé. A ani dobré.

Front Mission Evolved je jeden veľký nepodarok. Skĺbenie arkádovej strieľačky s nemotornými a pomalými mechmi v tak nudnej, nezáživnej a otrasne vyzerajúcej podobe sme už dávno nevideli. Rozprávanie zápletky je na smiech, hranie vás dokonale úspáva a jedinými kladmi sú úpravy wanzerov, umelá inteligencia nepriateľov a kvalitné ozvučenie. Dobre, môžete po mapách zbierať aj špeciálne predmety. Front Mission Evolved priam dokonale podráža nohy tomu, čo na hrách milujeme. Hrateľnosť a zábavu. Zamrzí to o to viac, že išlo o pomerne veľký a očakávaný projekt. Nestačí len mať dobré nápady, treba ich vedieť skĺbiť dohromady a hlavne ich kvalitne spracovať. Nič z toho sa Front Mission Evolved poriadne nedarí.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu