BRATISLAVA. Keď sa hovorí o dômyselnom poľnohospodárstve v dávnej minulosti, ľudia si zväčša predstavia Egypt s jeho nílskymi záplavami alebo trebárs bájne záhrady v Babylone. Mayov si zvyčajne spájajú skôr s tajomnými pyramídami niekde v mexickom pralese.
Podľa vedcov sa však dosiaľ výrazne podceňovala ich schopnosť pestovať plodiny. Magazín Nature však tvrdí, že práve mayská komplexná agrikultúra bola na porovnateľnej, ak nie ešte na vyššej úrovni ako ich pyramídy či schopnosť rátať a zostavovať kalendáre.
Skaly a voda
Zložitosť, ale aj vynaliezavosť mayského poľnohospodárstva má relatívne jednoduché vysvetlenie. Boli to podmienky, v akých musela táto do istej miery stále záhadná civilizácia prežiť.
Obyvatelia preto potrebovali vyvinúť také metódy, aby dokázali dopestovať plodiny na skalnatej pôde a v mokrinách či miestach, ktoré bývali často vystavené záplavám.
Navyše, Mayovia žili v husto obývaných oblastiach medzi Yucatánskym polostrovom v dnešnom Mexiku a Hondurasom, kde potrebovali nakŕmiť veľký počet ľudí.
Civilizácia, ktorá vznikla pravdepodobne tisíc rokov pred naším letopočtom a svoj vrchol zažívala medzi 5. až 9. storočím, tak musela vytvoriť pokročilé metódy obrábania pôdy.
Zahrnovali odvodňovacie kanály aj stupňovité plošiny, na ktorých pestovali napríklad kukuricu či avokádo.
Premena močiarov
Tím amerických vedcov z Georgetownskej univerzity k týmto záverom dospel nielen skúmaním rozsiahlych oblastí pomocou sond v pôde, ale aj vďaka satelitnej technológii Google Earth.
„Zvýšený záujem je v archeológii určený zvyčajne impozantným mestám,“ komentoval výsledky pre Nature expert na Mayov Stephen Houston. „Ale dôležitá otázka vždy je, ako dokázali nakŕmiť svojich obyvateľov.“
V prípade tejto kultúry to bolo intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré zahrnovalo premenu močiarov na úrodnú pôdu.
