;) |
So zombíkmi je to ako s vínom. Nie, že by časom dozrievali a sme si ich náležite vychutnávali. Len ich buď milujete alebo na nich nič nevidíte. Zombíci, nemŕtvi, infikovaní – to je jedno ako ich nazvete, potácajúce sa postavy, ktoré vám idú po krku ako pes po údenom, vo vás vyvolávajú buď pocity nespútanej radosti a nadšenia alebo len nechápavo krútite hlavou. I preto hneď na úvod menšie upozornenie: pokým vám nevonia červami rozožraté torzo človeka a na zvolanie „Chceme vaše mozgy!“ reagujete kyslou grimasou, Dead Rising 2 pre vás nie je. Je to hra hlúpa, plná podivne mumlajúcich panákov.
Hier so zombíkmi mnoho nie je a tých kvalitných ešte menej. Bavili sme sa v spoločnosti Stubbs the Zombie, užívali sme si Left 4 Dead (prvý i druhýkrát), ale to je vlastne všetko. Teda až na Dead Rising – survival horor japonského strihu, ktorý nás nechal niekoľko hodín flákať sa po obchodnom dome. Žiadne nakupovanie handier však v pláne nebude. Respektíve nie je hlavnou súčasťou. Nákupné centrum praská pod náporom nemŕtvych, ktorým sa podarilo dostať dnu a boj o život začína. Záchrana príde o 72 hodín, dovtedy musíte vydržať, zachrániť čo najviac ľudí a zistiť, čo sa vlastne stalo. Dead Rising 2 je v podstate o tom, istom, len s iným hrdinom, iným prostredím – a žiaľ i rovnakými chybami, pre ktoré by ste dokázali zabíjať. Pretože tie zabili inak bombastickú hrateľnosť.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
V podstate sa toho až tak mnoho nezmenilo. Hlavným hrdinom je motokrosový pretekár Chuck Greene, ktorý sa snaží získať peniaze na liek Zombrex pre svoju malú dcéru Katey. Sedemročné dievčatko je infikované a aby prežilo v ľudskej podobe, musí brať tento drahý a kontroverzný liek. Chuck sa zúčastňuje pochybnej šou Terror is Reality XVII spoločne s inými pretekármi, v ktorej masakruje zombíkov v arénach. Manželka mu zahynula pri nešťastnom incidente v Las Vegas a pripojila sa k stále početnejšej armáde nemŕtvych. Možno je i v dave, ktorý musí Chuck s motorovými pílami preriediť vo Fortune City, novodobom meste hriechu. Na sentimentálne myšlienky ale nie je čas, Katey potrebuje svoj liek. Po poslednom vystúpení však neznáma osoba vypustí zombíkov medzi ľudí. Masaker, ktorý nastal, netreba príliš rozoberať, všade okolo vás sa pohupujú desiatky, stovky až tisíce zombíkov. Po tom, ako dostanete svoju dcéru do bezpečia a stretnete sa s niekoľkými ďalšími postavami dôležitými pre príbeh, sa však všetko iba začína: jednak musíte pre svoju dcéru zohnať liek, postupne zachraňujete ďalších preživších vo Fortune City a zároveň sa snažíte očistiť svoju osobu., inak skončíte vo väzení. Zo záberov z bezpečnostných kamier totiž vyplýva, že zombíkov pustil medzi ľudí človek v žltej kombinéze. Presne v takej, ktorú používa Chuck pri svojich pretekoch.
To, že je nevinný, bude musieť najprv dokázať. Má na to 72 virtuálnych hodín (čas beží zrýchlene), pričom pátranie po pravde vás privedie k novým postavám dôležitým pre príbeh a verte, že nie s každou budete automaticky za dobre. Keďže je Dead Rising 2 podobne ako predchodca hra s voľným, otvoreným svetom, je len na vás, za ktorou úlohou sa rozbehnete, či budete pátrať po ostatných postavách a zachraňovať ich (sekundárne úlohy) alebo sa vyberiete striktne po príbehovej línii. Netreba dodávať, že pomoc sa hodí vždy a navyše ste odmeňovaní skúsenosťami. A ďalej to už poznáte z RPG hier: získate ich určitý počet, zvýši sa vám level postavy, čo v našom prípade znamená viac zdravia, viac útočnej sily či lepšia streľba a podobne.
Chucka vidíte z pohľadu tretej osoby a akonáhle vstúpite do interiérov či exteriérov Fortune City, môžete sa vybrať kamkoľvek a zároveň vykonávať činnosti, o ktorých sa vám v iných hrách ani nesnívalo. Na prvý pohľad hlúposti, pretože obliecť svalnatého Chucka do kratučkých džínsov a sexy flanelky bez rukávov s uzlíkom vpredu je... divné. Ale zároveň zábavné a verte, že rôznych kostýmov nájdete ohromné množstvo. To je len začiatok, na zombíkov vám do rúk vývojári z Blue Castle vložia more predmetov. Nemusíte ich mlátiť po hlave klasickou baseballovou pálkou, použiť môžete desiatky odlišných predmetov, pričom dôležitá je ich výdrž. Každý z nich sa totiž po pár úderoch rozpadne. Zároveň je iné, keď mlátite okolo seba pokladničnou kasou alebo mávate nožíkom. Streľba z revolveru je účinnejšia ako hádzané platne. No a samozrejme reklamnou tabuľou sa oháňa pomalšie a je to celé nemotornejšie a menej účinnejšie, než keď držíte v ruke sekeru a robíte švih-švih. Aby to nebolo všetko, niektoré predmety môžete kombinovať v špecializovanej dielni. Do pálky natlčiete klince, k pádlu pripevníte motorové píly (a s piesňou na perách plávate po mori odrezaných končatín), k vidlám priviažete brokovnicu, na vrtuľu modelu helikoptéry mačetu, k rukaviciam prilepíte nože (alebo Freddy hadr).... jednoducho o zábavu je postarané.
Teraz nám už zostáva iba popísať, čo vlastne v Dead Rising 2 robíte. V podstate chodíte sa šípkou, na vyznačené miesto, kde buď niečo alebo niekoho zoberiete na iné miesto. Lenže to, čo odlišuje Dead Rising 2 od iných, koridorových akčných hier z pohľadu tretej osoby, je voľnosť. Ono hra síce je rozdelená na akoby levely, no jediným limitom je čas. Ovplyvňovaní ste jedine tým, či to a to stihnete splniť, či dobehnete na miesto určenia v stanovenom limite. Okolo vás je more zombíkov a môžete sa na úlohu vykašľať, môžete sa len tak prechádzať po obrovskom komplexe, odhaľovať jeho zákutia, masakrovať všetko okolo vás. V tom je vlastne ukryté celé kúzlo hry. Robíte si to, čo sa vám práve zachce, na čo máte momentálne náladu. Skúšate to, skúšate tamto a celé je to pomerne zábavné, pretože máte pred sebou veľké (a rozmanité) pieskovisko, v ktorom sa bláznite hodiny a hodiny. Síce raz za čas musíte vykročiť dopredu pre Zombrex, no je to ohromné, zábavné, zaujímavé.
Znovuhrateľnosť je jedným z dôležitých piliérov samotnej hrateľnosti a Dead Rising 2 nie je na jedno zahranie. Už len preto, že záverov je niekoľko, avšak túto hru ani ako klasickú akčnú hru. Možno tak prvýkrát. Užijete si ju však práve vďaka utešenému moru činností, ktoré postupne odhaľujete. A na jedenkrát sa to stihnúť nedá. Tu narazí prvýkrát – a žiaľ nie posledný – kosa na kameň. V Dead Rising 2 sa dá toho robiť mnoho, môžete sa tu hodiny a hodiny blázniť, robiť hlúposti a skúšať, len tak sa motať... a práve v tom ste obmedzovaní, pretože časový limit je neúprosný, stále vás tlačí a niekam ženie. Kruté až šibeničné limity tak paradoxne podkopávajú to, prečo bol tak komplexný a detailný svet v Dead Rising 2 vytvorený. Keby čas plynul pomalšie, respektíve by k jeho posunom dochádzalo v momentoch, kedy by sa hráč chcel posunúť ďalej v príbehovej časti, vôbec by sme neprotestovali. Takto sa neustále ženieme dopredu a nestíhame si všetko vychutnať tak, ako by sme vlastne chceli.
Nie je to posledný kopanec do intímnych miest. Dead Rising 2 je podobne ako predchodca hra obtiažna. Samozrejme, tých zombíkov je veľa a hryzú teda riadne. Zomrieť nie je veľkým problémom, stačí chvíľa nepozornosti a zdravie prezentované klasickými štvorčekmi vám mizne pred očami. To, že si ho môžete dopĺňať jedlom a inými pochutinami, je síce pekné, avšak tieto dobrôtky vám zas zaberajú dôležité miesto v inventári. Keďže sa zbrane rozpadajú, mať pri sebe len jednu, či dve je číre šialenstvo. Zrejme začínate rozumieť. Aby bola frustrácia dokonalá, stretávame sa znovu so stupídnym systémom ukladania pozícií. Na verejných WC. Tento archaický spôsob je takmer vo všetkých hrách nahradený checkpointami. V Dead Rising 2 nie. Vaša pozícia sa neukladá ani po prechode medzi jednotlivými sektormi Fortune City (čiže nás čaká znovu zdĺhavé nahrávanie nových lokácií), ani po príchode na inkriminované miesto, splnení úlohy, jednoducho musíte manuálne ísť na toalety a tam sa... si uložiť pozíciu.
Slušne napísané: irituje to. Už len preto, že hajzlíky nenájdete všade a často stačí malá nepozornosť a nie 5 minút hrania, ale povedzme polhodinka pohodového skúmania, získania nového levelu, ťahania štyroch preživších so sebou, je viete kde. Nie na záchode, pretože pozíciu ste si uložiť nestihli alebo nemohli. Táto krvavá niť frustrácie sa tak ťahá celou hrou. Môžete si povedať, že aspoň je to správne drsné a správne hardcore, nie pre padavky, pre fotelkových hráčov. Pokojne. Keď sa vám však trikrát po sebe stane, že zomriete po 15 minútach pochodu niekam a ak sa k danej osobe i dostanete, tá vás vzápätí upižlá chabou rybičkou (príbehový zvrat alebo game dizajn, za ktorý by ste vraždili), pretože ste si mysleli, že teraz bude chvíľu pokoj... potom sa vám z hrdla začne drať zvierací rev. A nie prvýkrát, ono je tento systém ak nie hlúpy, tak rozhodne užívateľsky krajne nepríjemný. Nedovoľuje vám hru ukladať v krátkodobých intervaloch, často musíte hrať desiatky a desiatky minút.
Technické spracovanie ako také ohurujúce nie je, plne funkčné však určite áno. Jednotlivé objekty síce nie sú vymodelované precízne alebo detailne otextúrované. Nevešajte však hlavu, o to vôbec nejde, hlavnú úlohu tu zohrávajú desiatky až stovky zombíkov. Nemŕtvych sa v jeden môže na scéne objaviť skutočne obrovské množstvo. Vynecháme reklamné žvásty – je ich skutočne mnoho, žiadne riedke davy, ale masa pohupujúcich sa postáv, ktoré si v podstate žijú vlastným... životom? Žiadne doskakovanie, žiadne objavovanie sa znenazdajky za rohom. Sú prijateľne vymodelovaní, typovo ich je taktiež hromada, pohybujú sa typicky tackavo, niektorí sú až nechutne zašpinení od kečupu a podobne. Na Dead Rising 2 sa budete pozerať s láskou v oku nie je preto, že to je krásne HD, ale pre roztomilých zombíkov, ktorí robia z Fortune City všetko, len nie pusté a osamelé miesto. Hudbu nebudete takmer vôbec vnímať, zvukové efekty pozostávajú z klasického repertoáru zombie reči, mľaskania a chroptania Chucka, ktorého nemŕtvi žiaľ znovu dostali.
Dead Rising 2 je výborná hra, pre milovníkov zombíkov nutnosť. Je z nej cítiť profesionálny prístup, drinu, ktorá za vývojom stála. Ponúka hráčom obrovské množstvo drobností, o ktoré nemusí ani len zakopnúť. A predsa je hodnotenie pomerne nízke. Vyššia náročnosť je v kombinácii s nekorektným systémom ukladania pozícii a neustále tlačiacim časom obrovským hendikepom. To, nad čím sme pred štyrmi rokmi mávli rukou, pretože čosi podobné tu jednoducho nebolo, dnes prehliadať nemôžeme. Všetko ostatné pracuje v hre na jednotku. Dokonca tu máme multiplayer a množstvo módov, takže si zábavu užijete i kooperatívne s priateľmi. Ovládanie vám prejde rýchlo do krvi, osvojíte si základné princípy a potom ostáva už len jediné: akceptovať spomínaný prešľap. Pokým to dokážete, pokojne si k hodnoteniu pridajte i celý bod. Trápiť vás však počas celého hrania bude.
