BRATISLAVA. Ten príbeh trochu pripomína kozmickú detektívku. Na začiatku bol dvadsaťštyriročný americký astronóm, vtedy ešte amatér Clyde Tombaugh. Žil v napínavej dobe. Len desaťročie predtým Edwin Hubble na zlosť Harlowa Shapleyho definitívne dokázal, že vesmír nie je len naša vlastná Galaxia, ale rozkladá sa aj za hranicami Mliečnej cesty.
A tiež vedcom, ale najmä širokej verejnosti ukázal, že galaxií podobných našej je v kozme obrovské množstvo, s ešte väčším množstvom hviezd a dnes vieme, že aj obiehajúcich planét.
V tej dobe boli však astronómovia posadnutí nielen hľadením do veľkej kozmickej diaľky, ale aj dovnútra našej slnečnej sústavy.
Nahlas i pošepky sa hovorilo o tajomnej Planéte X, ktorá mala ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna - napokon, tieto špekulácie jestvujú dodnes a možno existuje možnosť, že niekde na okraji našej slnečnej sústavy predsa len jestvuje tajomný hnedý trpaslík.
Eris a jeho mesiac Dysnomia na snímke Mike Browna z Caltechu.
Aha, Pluto
V roku 1930 sa však začalo hovoriť o objave tajomnej planéty. Dňa 18. februára Tombaugh uvidel vzdialený objekt, o ktorom informoval zhruba o dva týždne neskôr.
Teleso dostalo meno podľa rímskeho boha podsvetia - Pluto. Čoskoro sa samozrejme ukázalo, že objav bol vlastne iba náhoda, keďže Pluto vzhľadom na svoju veľkosť nemôže ovplyvňovať dráhu plynného obra.
Aj tak sa však teleso stalo deviatou planétou našej slnečnej sústavy. Nevydržalo mu to ani osemdesiat rokov.
V tomto desaťročí totiž astronómovia za Neptúnom objavili hneď niekoľko veľkých objektov. A jeden z nich - Eris (inak bývalá Xena alebo 2003 UB 313) - bol dokonca väčší ako Pluto. Uvažovalo sa preto, že počet planét slnečnej sústavy sa zvýši aspoň na dvanásť.
V roku 2006 však astronómovia na svojom stretnutí v Prahe rozhodli inak. Pozmenila sa definícia planéty a Pluto ostalo za dverami.
Dnes máme planét iba osem, no poznáme niekoľko trpasličích planét - tie za Neptúnom na počesť amerického objavu aspoň nesú meno plutoidy.
Eris vs. Pluto
Nebyť zistenia, že Eris je o čosi väčší ako Pluto, možno by sa astronómovia držali tradície. A dnes by sme stále hovorili o deviatich planétach slnečnej sústavy.
Lenže bolo by nezmyslom nepovažovať za planétu teleso, ktoré sa ukazovalo väčšie ako planéta, ktorú už poznáme. Vydať sa cestou desiatich, jedenástich a kto vie koľkých vlastne relatívne maličkých planét sa astronómovia nechceli.
Nové výskumy však naznačujú, že v prípade telesa Eris sa možno prepočítali. Ukazuje sa, že Eris je zrejme predsa len menší ako Pluto. Neznamená to však, že z boha podsvetia sa znovu stane planéta, aj keď najmä Američania by si to obzvlášť priali.
Tri nezávislé tímy totiž pozorovali prechod Eris popred známu hviezdu. Spočiatku sa podľa New Scientist tešili, že takouto metódou zatiaľ pozorovali dosiaľ najvzdialenejší objekt.
Keď však vedci z čílskych observatórií La Silla, San Pedro de Atacama a andalúzskeho Inštitútu astrofyziky v Španielsku porovnali svoje pozorovania, zistili, že dokážu upresniť aj veľkosť planétky Eris.
„Skoro určite má Eris polomer menší ako 1170 kilometrov," napísal pre magazín Bruno Sicardy z Parížskeho observatória. Polomer Pluta je podľa vedcov o pár kilometrov väčší, čo by znamenalo, že je predsa len najväčší z dosiaľ známych transneptúnických telies.
Navyše sa odhaduje, že veľkosť Eris by sa ešte mohla ďalšími meraniami scvrknúť.
Pluto a jeho mesiace Charon, Nix a Hydra.
Menší ale hustejší
Zaujímavosťou však ostáva, že hmotnosť plutoidu Eris je podľa všetkého väčšia, ako Pluta. Vyplýva to z pozorovaní mesiaca Dysnomia, ktorý Eris obieha. Znamená to, že Eris je hustejší ako Pluto.
„Ešte pred rokom by som takéto výsledky vyhlásil za šialené," povedal New Scientist Mike Brown, ktorý spolu s tímom Eris objavili v roku 2003 (a potvrdili v roku 2005).
Vzdialený koniec slnečnej sústavy nás tak môže prekvapiť. Špekuluje sa napríklad, či Eris - podobne ako Pluto - nemôže náhodou udržať tenučkú vrstvu atmosféry. A tiež, z čoho a v akom presnom pomere sa planétka skladá.
Veľkosť síce nebola dôvodom, prečo Pluto prišlo o výsadné postavenie planéty. No bola to posledná rana, ktorá sa stala symbolom celého procesu. Teraz sa ukazuje, že pravdepodobne neprávom.
Pluto so svojou čudesnou obežnou dráhou si však planétou aj tak nezaslúži byť. Aj keď to môže trochu hnevať fanúšikov Disneyho kreslených postavičiek.
