Séria Gothic bola určená skôr náročnejším hráčom, publikum si našla primárne v Európe - už len pre krajinu pôvodu, ktorou je Nemecko. Trilógia, ktorá vznikla v kanceláriách Piranha Bytes bola jednoducho svojská. Pomerne náročná z hľadiska celkovej hrateľnosti, avšak i požiadavok na hardvér, plus obsahovala množstvo chýb a iných nepríjemností. Problémy s vydavateľom JoWood napokon vyústili až k odobratiu licencie a dlhoroční spolupracovníci sa rozišli. Piranha Bytes sa odpojili a vytvorili nový RPG svet Risen, ktorý mnohý považujú za skutočné pokračovanie Gothicu, hoci v gotickej sérii pokračoval Spellbound. Ako dopadol Risen, vieme už niekoľko mesiacov. Teraz sa pozrieme na zúbky Arcanii s podtitulom Gothic 4.
Ono sa dokonca dá v niektorých prípadoch hovoriť aj o Diable, kde sa na svet pozeráte spoza hrdinovych pliec. Minimalizované RPG prvky vás jednoducho okamžite udrú medzi oči a povedia, že tu sa teda trápiť príliš nebudete.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Hlavným hrdinom je bezmenný mladík, ktorý žije svoj pokojný život na ostrove Feshyr. Jeho jedinými problémami sú podivné nočné mory a utajovanie vzťahu s láskou pred jej otcom. Dobrým časom je však koniec, malý ostrov je vyplienený po nájazde zjednocujúcich vojsk kráľa Rhobara III. V plameňoch horiaca dedinka a desiatky mŕtvych, medzi ktorými nájde hrdina i svoju milú, sú jasným dôvodom pre pomstu. Že to nebude tak jednoduché, sa presvedčíte veľmi skoro. Čaká vás putovanie, ktoré vám 20-30 hodín hrania zaberie. Napokon zistíte aj tajomstvá odohrávajúce sa na pozadí. Napriek tomu, že predošlé diely sa mohli pochváliť obrovským otvoreným svetom, tentoraz je tomu inak. Žiaľ.
Celý svet je rozdelený na niekoľko zón, pričom na postup vpred musíte splniť určitú sériu úloh. Na tom by nebolo nič prekvapujúce, veď questovanie je v RPG hrách bežnou vecou, avšak v Arcania: Gothic 4 predvádza niekedy až príliš lineárny prístup. Odhaľovanie tajných zákutí môžete hodiť pokojne za hlavu. Nie preto, že by bolo prostredie fádne, pusté, nudné – ono sa totiž stačí držať jednotlivých úloh, dokonca v mnohých prípadoch stačí sledovať príbehovú líniu a zavítate všade. Ak sa teda i rozhodnete naslepo odhaliť kúsok nového územia, brániť vám nik v danom uzavretom sektore nebude, avšak vezmite jed na to, že sa sem ešte budete musieť vracať. Mnohokrát to pôsobí smiešne, pretože na mieste, kde pred chvíľou bol len ohník, už stojí NPC. A takých prípadov nájdete viac. Na rúbanisku neuvidíte ani živú dušu až dovtedy, kým nedostanete quest „osloboď drevorubačov, ktorých tam násilím držia orkovia“.
Samotné hranie vyzerá nasledovne, všetci hráči to už veľmi dobre poznajú: hrdinu vidíme zozadu, pri boji sa kamera rozumne oddiali, takže hoc nevidíme ako sme nepriateľovi dali facku, vieme, kde sa vôbec nachádza. Ak to niekomu nevyhovuje, môže si stiahnuť špeciálnu opravu, ktorá mu ponechá možnosť obzerania si detailne vymodelovaných postáv, zatiaľ čo bude dostávať na držku. Výbornou featurkou je aj miznutie flóry v hrdinovej blízkosti – prehľadnosť nadovšetko, no znovu si túto položku môžete vypnúť a zapnúť. Ale k tomu hraniu: prídete k označenej postave, dostanete od nej úlohu (niečo priniesť, niekoho zabiť, niekoho oslobodiť, niekam ísť a niečo doručiť, s niekym sa porozprávať), takže súhlasne kývnete, idete na miesto, ktoré máte navštíviť a danú činnosť vykonáte. K voľbám pri dvoch odlišne riešených problémoch dochádza len minimálne, príbeh sa nijako nevetví.
Cestou k úspešnému dokončeniu zadanej úlohy narazíte na postavy, ktoré vám v danej činnosti bránia alebo v prípade agresívnych zvierat im proste vadí váš pohľad (poznáte zo skutočnosti, väčšinou v prípade bezkrkých ľudí v lacných šuštiakoch). Keďže vašou smrťou sa nič nevyrieši, pekne mávate mečom, napínate tetivu luku či strieľate z kuše alebo šibalsky ovládate mágiu. Za každú splnenú úlohu a za každého padlého nepriateľa dostanete body skúsenosti. Keď ich máte XYZ, cink-cink, postupujete o level vyššie. Tu dostanete možnosť zlepšiť sa v niektorých vlastnostiach. Znamená to však len toľko, že vám pribudnú životy, výdrž, mana alebo sa vám o niekoľko percent zlepší vybraný spôsob boja (na blízko, na diaľku, mágia). A to je, milí priatelia a milovníci prepracovaného systému vývoja hrdinov, všetko. Dobre: ešte môžete zbierať bylinky a variť si z nich lektvary či opekať surové mäso a papať tak napríklad guláš. Zozbierané predmety majú svoje štatistiky, avšak pocit zo syslenia zbraní a hľadanie toho naj luku či božskej sekery tu nenájdete. Navyše toho môžete nazbierať na tony. Obchodníci sú v podstate len do počtu.
Súbojový systém sa rázne zjednodušil. Jednoducho rúbete a sekáte. Klikáte a klikáte - ako o dušu. Môžete síce vytvoriť i silnejší úder, ktorý vám uberie výdrž, no nie vždy je to vhodné. V prípade, že sa predsa len odhodláte vyhýbať sa nepriateľským útokom, stačí si správne načasovať kotúľ letmo do jednej zo strán. Je to však pomerne jedno, stačí sa zlepšovať vo svojom obore a nebudete mať výrazný problém s nikým a ničím. Ataky nepriateľov viete dopredu odhaliť, ozdravovanie funguje a navyše je umelá inteligencia všetkých nepriateľov pomerne hlúpa. Dokážu síce útočiť viacerí naraz, avšak celkovo sa skôr motajú ako bojujú o svoj život. Navyše sa vždy držia vo svojom teritórii, takže ak od nich bežíte s minimom zdravia preč, prenasledujú vás len po určitú dobu, potom sa otočia a bežia späť. Proste akčné RPG.
Tieto zjednodušenia teda posúvajú sériu Gothic niekam úplne inam, než bola doposiaľ. Je to fakt, pre ktorý Arcaniu fanúšikovia odsúdia bez mihnutia oka, no neznamená to, že ide o hru zlú, nezábavnú. Aj keď je to putovanie lineárne a boje neponúkajú dostatočnú výzvu, jednotlivé dialógy sú neskutočne hlúpe a patetické, stále máte chuť ísť ďalej a splniť ešte tento jeden quest. Len je to menej hardcore, viac o akcii. Samotné rozprávanie príbehu je síce mrazivo chabé a pri rozhovoroch sa budete skôr rehotať, no i zápletka má aspoň minimálnu príťažlivosť.
Technické spracovanie je na vysokej úrovni hlavne po grafickej stránke. Nemecká precíznosť a niekedy až „cukríkovosť“ síce z hry páchne na sto honov, no nemusíte hneď plakať: môžete si zvoliť medzi výraznou a svetlou „americkou“ paletou farieb alebo temnejšou európskou. Na hru sa dobre pozerá, jednotlivé modely objektov potešia, užijete si striedanie dennej doby či zmenu poveternostných podmienok. Už len keď sa pozriete na obrázky, sami zistíte, že vizuálne je Arcania: Gothic 4 skutočne kvalitná. Lenže optimalizácia nie je znovu silnou stránkou hry, navyše nechýbajú ani rôzne chybičky krásy ako zasekávanie sa o objekty či iné podivnosti, ktoré engine degradujú na úroveň síce kvalitného, avšak nedokončeného. Zvukovo je hra len mierne nadpriemerná: ambientné zvuky plnia svoju úlohu, pri boji je to však monotónne a dabing je zúfalo priemerný. Našincov poteší česká lokalizácia vo forme titulkov.
Zamrzieť môže monotónne napredovanie – stále kráčate iba dopredu, rovno za nosom, a to, že práve plníte nejaký quest, ktorý by aj mohol byť zábavný, je zastrčené do pozadia nijak nevynikajúcim súbojovým systémom. To, čo je v Diable úžasné, ten pocit z neskutočného masakrovania a pekelného mordovania, proste v tomto serióznejšie tváriacom sa RPG nie vždy nájdete a nenapĺňa vás tak. Obtiažnosť poklesla výrazne, ovládanie samotné síce už nie je tak tvrdohlavo nemotorné, no kamera by lepšia byť mohla. A my si jednoducho chceme do mapy značiť poznámky, keď to nevie ona sama. Podobných drobností môžeme nájsť niekoľko: napríklad tu nemáme porovnávanie predmetov či zbraní. Ak v inventári prejdete kurzorom cez predmet, vypíšu sa vám všetky informácie o ňom, no dnes je už samozrejmosťou spustenie automatického okna s predmetom, ktorý máte na sebe.
Potopiť RPG Arcania: Gothic 4 je strašne jednoduché. Už to proste nie je Gothic ako kedysi. Je to jednoduchšie, sú tam chyby, je to lineárne a v podstate monotónne a príbeh je primitívnejší. To všetko je pravda, avšak miesto prskania síry tentoraz siahneme po vľúdnejšom konštatovaní. Aj keď je to akčnejšie, dá sa to hrať a bude vás to baviť. Musíte len vedieť poľaviť zo svojich nárokov. Veď koľko už tu máme podobne spracovaných RPG hier? Arcania: Gothic 4 je stále nadpriemernou hrou, do výšin hitov tejto jesene však s veľkou pravdepodobnosťou nevystúpi.