HOUSTON, BRATISLAVA. Budú to hneď dve významné udalosti. Jedna je skôr smutná, ako veselá. Vo štvrtok by mal posledný raz vo svojej dlhej a bohatej kariére odštartovať z Kennedyho vesmírneho strediska americký raketoplán Discovery.
Pri svojej rozlúčke však povezie do kozmu Robonauta 2. Môže sa stať vôbec prvým humanoidným robotom, ktorý priletí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS.
Ešte nie je hotovýNepotrebuje jesť ani piť. Nepotrebuje dýchať. Vydrží viac než bežný astronaut a ktovie, raz sa bude možno prechádzať kozmom a nahradí ľudí pri rizikových opravách. Dokonca by mohol letieť na Mesiac.
Zatiaľ je však iba torzom za dva a pol miliónov dolárov, ktoré nemá nohy, a ktoré obyvatelia ISS rozbalia až v decembri. Od NASA pritom dostanú hneď štyri kusy.
„R2 bude pracovať po boku ľudí a pôjde tam, kde už je riziko príliš veľké,“ opisuje praktické stránky kozmického robota NASA. „Robonauti rozširujú naše schopnosti postaviť a objaviť.“
Zatiaľ však bude Robonaut 2 pripevnený na stanici na jednom mieste. Národný úrad pre letectvo a vesmír však už teraz hovorí o zlepšeniach a veľkých plánoch do budúcnosti .
Chce za Robonautom poslať nohy a neskôr dokonca inštrukcie, aby mohol chodiť na vesmírne prechádzky.
„Ďalším krokom bude noha, ktorá R2 umožní presúvať sa koridormi ISS,“ píše NASA. „Potom zlepšenia, aby mohol ísť do vesmírneho vákua, neskôr dokonca nohy či kolesá, aby sa R2 mohol pohybovať po povrchu Mesiaca či Marsu“.
Práve misie na iné vesmírne telesá by mohli byť skutočným zámerom, prečo NASA spolu s General Motors robota vyvinuli.
Projekt MPo tom, ako sa americký prezident Barack Obama rozhodol stopnúť návrat amerických astronautov na Mesiac, hľadá NASA iné cesty, ako pokračovať v mesačnom výskume.
Kým práca na návrate človeka by stála asi 150 miliárd dolárov, výlet robonauta na Mesiac nanajvýš pol miliardy. NASA tvrdí, že ak by dostala zelenú, robonauta dokáže poslať na Mesiac do troch rokov. Rakety na to má.
Americký denník New York Times však pripomína, že nápad je tak trochu partizánčinou vo vnútri samotnej NASA. Inžinieri pracovali na predbežných prípravách iba čiastočne, skoro zadarmo a najmä vo svojom voľnom čase.
Nasledovalo údajne dohadovanie, aby sa vôbec vykonali nejaké predbežné testy. „Robíme nemožné veci s veľmi malým, ak vôbec nejakým množstvom peňazí,“ komentoval pre denník Projekt M Stephen Altemus, hlavný inžinier z Johnson Space Center.
Projekt pritom zahŕňa aj rakety na lacné, netoxické palivo, či automatické pristávacie systémy, ktoré sa dokážu vyhnúť skalám.
