BERKELEY, BRATISLAVA. Na počiatku bolo slovo. Alebo veľký tresk, singularita, prípadne čosi úplne iné. Ale čo bude na konci?
Možno takáto otázka vyznieva ako úplne predčasná, no niektorí vedci hovoria, že naši potomkovia by to mohli zistiť „už“ o päť miliárd rokov.
Skôr skončí Slnko
Už pôvodný scenár bol katastrofický. Zhruba o päť miliárd rokov začne naše Slnko umierať. Najskôr sa scvrkne, potom rýchlo nafúkne a stane sa z neho červený obor, ktorý cestou spáli všetko, čo mu bude stáť v ceste.
A potom sa zmenší na bieleho trpaslíka a možno po sebe zanechá hmlovinu.
Podľa amerických vedcov to však nemusí byť náš najväčší problém. Katastrofa by mohla byť ešte väčšia. Vlastne, úplne najväčšia – skončí celý náš vesmír. Ak by platilo, že žijeme vo večne inflačnom multivesmíre – mutliverze.
Pod týmto krkolomným názvom sa skrýva jedna z novších kozmologických hypotéz, ktorá vysvetľuje, prečo kozmos napriek predpokladom vyzerá tak, ako vyzerá. Zahŕňa v sebe nekonečné množstvo vesmírov, z ktorých môže vzniknúť ďalšie nekonečné množstvo vesmírov.
Čo je však dôležitejšie, táto fyzikálna hypotéza večnej inflácie ponúka odpoveď na otázku, prečo je vesmír všade zhruba rovnaký, aj keď by na základe teórie veľkého tresku mal byť iný.
Staré hypotézy podľa National Geographic totiž zápasili s problémom hmoty, ktorá je od seba na opačných koncoch kozmu príliš ďaleko. Až tak, že by sa jednoducho nemohla „rozprsknúť“ z jedného miesta pri veľkom tresku.
Z veľa urobiť málo
Dôsledkom večne inflačného prístupu však je, že fyzici musia pracovať s množstvom, nielen s jedným vesmírom. K tomu potrebujú matematiku.
Keďže však počítať pravdepodobnosti v nekonečne a na nekonečnách je vlastne nezmysel, musia škrtať a abstrahovať. Používajú metódu, pomocou ktorej z nekonečného množstva urobia konečné a s tým potom pracujú a rátajú pravdepodobnosti udalostí, ktoré chcú skúmať.
Teraz si však vedci všimli, že táto metóda má jeden nepríjemný dôsledok. Koniec kozmu.
„Aby pravdepodobnosti fungovali v multiverze, musí tu byť nejaké odrezávanie, ktoré však vedie pri viacerých vesmíroch k ich koncu,“ povedal pre magazín Raphael Bousso z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Nemôžete použiť túto metódu a predpokladať, že nezanechá následky.“
Fyzikom tak vyšlo, že ak by sme vzali vesmír starý asi 13,7 miliardy rokov – teda toľko, koľko má ten náš – koniec by nastal o päť miliárd rokov.
Ako to dopadne?
Hypotéza amerických vedcov vyzerá na prvý pohľad veľmi odvážna. Už v minulosti sa však výsledky dosiahnuté podobnými matematickými metódami podarilo potvrdiť. Aj keď nikdy nevraveli o období, keď skončí svet.
Ani nová štúdia nehovorí, ako by náš vesmír mal skončiť. Možností je však hneď niekoľko. Môže sa jeho rozpínanie zastaviť a naopak, začať sa zmršťovať, pričom skončí v ohromnej singularite.
Môže sa tiež rozpínať dovtedy, až umrie na termickú smrť. Prípadne by sa jeho rozpínanie mohlo zrýchliť až tak, že by všetko roztrhal – oddelil by od seba jednotlivé atómy.
Zatiaľ nás však podobné scenáre trápiť nemusia. Jednak sú veľmi vzdialené a prakticky nik nepredpokladá, že život by mohol na našej planéte existovať aj po konci nášho Slnka. Jedine, že by sa ľudstvo vydalo k iným hviezdam.
