Zrejme sme za ropným zlomom a ťažiari vyťažia menej ropy ako v minulosti. Vrany majú školy, kde sa učia narábať s nástrojmi. A vesmírna stanica oslavuje.
Pred sto rokmi by o podobnom projekte nešpekulovali ani autori vedeckej fantastiky. A predsa, čochvíľa tomu bude desať rokov, čo trvalo obývajú medzinárodnú kozmickú stanicu.
Keď sa ISS práve nevyhýba vesmírnemu šrotu, robí celkom zaujímavý výskum. Ten v sebe zväčša zahŕňa beztiažový stav či žiarenie zo Slnka.
Okrem toho je však stanica dôkazom, že vo vesmíre nikto nie je sám, a že ľudia by mali kopať za jedno družstvo.
Ďalším krokom by mohlo byť túto príjemnú predstavu zovšeobecniť na každodenné maličkosti. +Čítajte viac
Ak sa rozhodnete objavovať nové druhy, máte niekoľko možností.
Tým najznámejším je vybrať sa kamsi do Amazónie či Polynézie, niekoľko rokov sa predierať hustým pralesom, nechať sa doštípať od všetkého, čo vás v týchto častiach sveta doštípať môže a na konci svetu oznámiť, že pozrite, táto žaba je o trošku iná než tamtá žaba.
Výsledkom potom môže byť správa, ktorá verejnosti oznámi, že za posledných desať rokov takto vedci našli viac ako tisíc nových druhov. V preklade, nový druh našli vedci asi každý tretí deň.
Jestvuje však aj ďalší spôsob. To baníci v uhoľnej bani pri ťažbe narazia na stopäťdesiatkilogramový kus jantáru a v ňom na stovky článkonožcov.
Ak ste paleontológom, môžete následne porozprávať príbeh o svete, ako vyzeral ešte predtým, ako India narazila do Ázie a vytvorili sa Himaláje. +Čítajte viac
Máte radi školu? A čo na to vrany? Na prvý pohľad vyzerajú tieto dve otázky položené vedľa seba ako úplný nezmysel. Lenže novokaledónske vrany by zrejme mali iný názor.
Vedci zistili, že tieto inteligentné vtáky majú čosi podobné ako sú naše školy. Rodičia vezmú mladé na špeciálne miesto, požičajú im nejaké nástroje a takto ich učia s nimi narábať.
Mimochodom, tento druh vrán je v používaní nástrojov ešte šikovnejší, ako naši príbuzní – šimpanzi. Len toľko k debate o výnimočnej ľudskej inteligencii. +Čítajte viac
Na koniec bohužiaľ aj niekoľko zlých správ. Pravdepodobne sa blížime k ropnému zlomu, teda bodu, od ktorého bude pre našu civilizáciu postavenú na fosílnych palivách len horšie.
Znamená to, že ropné spoločnosti už vyťažia menej ropy, pričom sa nezníži dopyt. To spomalí ekonomický rast, čo sa zase nebude páčiť politikom, tobôž ch voličom. Jednoducho, neveselá predstava.
K tomu si prirátajte emisie oxidu uhličitého, uhoľné a plynové elektrárne a klimatickú zmenu. Ale nejaká nádej tu predsa len je.
Vedci pracujú na spôsoboch, ako CO2 odčerpávať a ukladať do zeme. Prinajmenšom v niektorých prípadoch sa im to darí. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
