Tromfne uhlie ropu?

Keď globálny svet poháňa čoraz nedostupnejšie a drahšie čierne zlato, nemôže to dlhodobo zostať bez následkov.

Aj v staršej uhoľnej elektrárni by sa dala uplatniť technológia odbúravania oxidu uhličitého.(Zdroj: SITA/AP)

Naša civilizácia založila svoj dlhodobý energetický rozvoj na spotrebe fosílnych palív, ktoré sa ukladali do zeme miliardy rokov. Na tom nie je nič zvláštne. Koncentrovanejšie energetické zdroje než ropa, uhlie alebo zemný plyn neboli v čase priemyselného boomu k dispozícii.

Úvahy o štiepnej reakcii, využívajúcej silu atómu, sa začali objavovať až niekedy v 30. rokoch uplynulého storočia. Aj to iba ako rýdzo teoretické a nik z vedcov neveril, že by reťazová reakcia mohla vyrábať energiu.
Prvým výsledkom štiepnej reakcie však bola atómová bomba, až potom nasledovala atómová elektráreň.

Jadrová energetika sa začala rozvíjať po druhej svetovej vojne najmä vďaka úsiliu francúzskych vedcov, preto je dnes Francúzsko jadrovou energetickou veľmocou.

No jadrová energetika bolo väčšinou poznačená nedôverou, obavami a protestmi ľudí, prameniacimi z obáv zo zlyhania jej bezpečnosti (čo sa nakoniec aj stalo). Tieto obavy, videné globálnymi bezpečnostnými kritériami, sú síce veľmi prehnané, no psychologicky ich možno pochopiť.

Prichádza zlom

Pokiaľ ide o ropu, situácia je zložitá. Ako na dlani to dokumentovala nedávna masívna ropná havária v Mexickom zálive, následky ktorej budú v citlivom morskom ekosystéme dlhodobo pretrvávať.

Ropné spoločnosti sú nútené siahať k čoraz extrémnejším metódam ťažby, aby sa dostali k zdrojom, ktoré Zem ukryla do neprístupných oblastí. Tomu by mala zodpovedať aj použitá technika, pohybujúca sa na hranici technických a finančných možností.

Napriek tomu sa zásoby kvalitnej dostupnej ropy stenčujú. Využívanie menej hodnotných zdrojov – napríklad ropných pieskov – prináša podstatné zvyšovanie nákladov a zníženie zisku.

Zrejme preto treba brať vážne varovanie, ktoré zaznelo na októbrovej konferencii Asociácie pre štúdium ropného zlomu (ASPO) vo Washingtone. Z vystúpení odborníkov vyplynulo, že svet v najbližšej budúcnosti nedokáže vyťažiť také množstvo ropy ako v posledných rokoch.

Čiže prekonali sme najvyšší bod ťažby ropy, a prichádza ropný zlom, o ktorom sa v minulosti toľko hovorilo a ktorý mnohí tak razantne odmietali.

Podľa amerických odborníkov to reálne vyzerá tak, že v horizonte dvoch až piatich rokov začne ťažba ropy klesať. Bude to mať spomaľujúci efekt na svetové hospodárstvo, ktoré ešte stále funguje v akomsi krízovom provizóriu.

Ekonomická utópia?

Pravdepodobne treba rátať s tým, že exponenciálny globálny ekonomický rast, založený na raste spotreby prírodných zdrojov a energie, definitívne končí. Ako na washingtonskej konferencii zdôraznil David Murphy, odborník na vzťahy ekológia-ekonomika, rast hospodárstva je pri stagnujúcej či dokonca klesajúcej spotrebe ropy utópiou.

A nielen to. Súčasné ekonomické problémy sa síce zrodili z inej bezprostrednej príčiny (hypotekárna kríza v USA), no možno ich spájať najmä s rastúcou cenou ropy, ktorá sa v období 2004 – 2008 zvýšila trojnásobne. Jednoducho, keď globálny svet poháňa ropa, a tá je čoraz nedostupnejšia a drahšia, nemôže to dlhodobo zostať bez následkov.

Dlhšie než radiácia

Používanie fosílnych palív má aj inú odvrátenú tvár, o ktorej neradi počujú najmä klimaskeptici, čiže ľudia, odmietajúci ľudský podiel na globálnom otepľovaní. Uhlík z doteraz spálených fosílnych palív – nech je to ropa alebo uhlie - sa totiž vo vzduchu udrží veľmi, veľmi dlho, dokonca ešte dlhšie ako radiácia z jadrového odpadu.

Keďže oxid uhličitý je skleníkovým plynom, prepustí síce z kozmu slnečné lúče, no teplo späť nevráti – prikryje ho ako deka. Doteraz sa tento „sódovkový plyn“ nedarilo zachytiť ani najjemnejšími filtrami.

Už dávnejšie sa zrodila vízia, ktorá hlása, že uhlík nepatrí do vzduchu, ale do zeme. Spolu s tým vznikla aj technológia CCS, čiže zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (z anglického Carbon capture and storage).

Cieľom je predovšetkým zachytávať oxid uhličitý, pochádzajúci z uhoľných a plynových elektrární a udržať ho v zemi, prípadne ho zo vzduchu odčerpať. Ide o produktívnu víziu, lebo o zlome v ťažbe uhlia sa zatiaľ nehovorí, takže môžeme predpokladať, že „čierneho zlata“ je ešte stále dosť; napokon v takej Číne postavia každoročne niekoľko desiatok nových uhoľných elektrární.

Zatiaľ existuje deväť oblastí, kde uskladňujú oxid uhličitý v zemi. Do roku 2016 sú naplánované ešte tri projekty. Podľa nedávnej správy americkej Národnej rady pre výskum je to však málo: aby sa technológia CCS mohla uplatniť vo veľkom, bolo by potrebné v nasledujúcich desiatich rokoch vybudovať minimálne 15 až 20 elektrární s týmto zariadením.

V Nórsku, v Kanade aj v Nemecku

Jedným z prvých úspešných projektov CCS je Sleipner West, plynové pole v Severnom mori, 250 km od nórskeho prístavu Stavangeru. Vybudovanie infraštruktúry stálo sto miliónov dolárov, oxid uhličitý oddelený od zemného plynu sa ukladá tisíc metrov hlboko. Každoročne takto zmizne milión ton oxidu uhličitého, teda asi jedno percento jeho dennej globálnej produkcie.

Vo Weyburne-Midale v kanadskom Saskatchewane uskladňujú oxid uhličitý do dutín po vyťaženej rope. To pomáha účinnejšie vyťažiť ďalšiu ropu, lenže tá, keď sa spáli, opäť uvoľní oxid uhličitý. Ale aj to je určitý úspech.

Naozaj účinných projektov CCS je zatiaľ málo a sú príliš drahé. Podľa odborníka na technológiu CCS Stuarta Haszeldina z Edinburskej univerzity by bolo potrebné do roku 2050 vybaviť všetky uhoľné a plynové elektrárne touto technológiou, aby sa celkové emisie znížili o 20 percent. Ak s tým začneme už dnes, náklady na uskladnenie jednej tony oxidu uhličitého klesnú zo súčasných 500 dolárov do roku 2050 na 50 dolárov.

Postup CCS je technicky náročný. Oxid uhličitý treba oddeliť od iných plynov buď pred spálením, alebo až po spálení uhlia, na čo sa spotrebuje asi tretina vyrobenej energie.

Riešením by mohlo byť oddelenie uhlíka po jeho spálení v nových amínových rozpúšťadlách, ktoré znižujú energetickú náročnosť procesu až o polovicu. Výhodou je, že túto technológiu možno využiť vo fungujúcich elektrárňach.

Možnosti tohto postupu ukázal úspešný výskum nemeckých spoločností RWE, Linde a BASF. V uhoľnej elektrárni Niederaussem pri Kolíne nad Rýnom testujú od roku 2009 novú technológiu zachytávania oxidu uhličitého zo spalín.

Najnovšie výsledky skúšok ukázali, že v porovnaní s bežne používanými postupmi dokáže nová technológia s pomocou nových chemických rozpúšťadiel ušetriť približne 20 percent energie. Nové rozpúšťadlá sú taktiež stabilnejšie, čo znižuje ich spotrebu.

Partneri teraz pracujú na riešení pre veľké elektrárne. Predpokladá sa, že prvé ukážkové elektrárne budú v prevádzke o päť rokov, komerčné využitie novej technológie CCS sa predpokladá v roku 2020. Malo by zachytiť viac ako 90 percent oxidu uhličitého z odpadových splodín elektrární, a následne ho uložiť pod zem alebo ho premeniť napríklad na hnojivo.

Bez zaujímavosti nie je, že spoločnosť RWE Power vynaloží na tento výskum deväť miliónov eur, kým Nemecké spolkové ministerstvo ekonomiky a technológie prispelo na náklady pilotného projektu sumou štyri milióny eur.
Žeby predsa len svitalo na lepšie časy aspoň v uhoľnom priemysle, keď už situácia s ropou vyzerá dosť temná?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

ŠPORT

Hamšík vyrovnal gólový rekord Maradonu v drese Neapola

Marek Hamšík dal za Neapol 115 gólov.

KOMENTÁRE

Ako by vyzeral ideálny parlament

V Národnej rade by neboli fašisti ani Smer.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Spojené štáty odtajnili ďalšie desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.

Ako sa nepohádať cez Vianoce a presvedčiť popieračov vedy

Skúste sa zdržať okamžitého menovania a faktov a radšej porozumejte, prečo sa tak ľudia cítia.

TECH_FM

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.

Vlasy v odtoku a mokré ponožky. Desať vecí, ktoré ľudia nenávidia najviac

Čím sú ľudia starší, tým radšej majú kozí syr aj sami seba.

Už nie sme jediní s ôsmimi planétami. Objavili miniverziu našej Slnečnej sústavy

Sústava sa nachádza vyše 2500 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Drak.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 25 616
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 7 158
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 935
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 3 212
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 569
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 455
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 396
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 328
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 230
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 995