PEKING, BRATISLAVA. Zdroj národnej hrdosti alebo dôležitá súčasť národných záujmov. Aj takto sa hovorí o najrýchlejších superpočítačoch sveta. Po šesťročnej dominancii Američanov sa prvenstvo presúva do Číny, konkrétne do mesta Tchianťin.
Výskumné centrum v Národnej univerzite obranných technológií malo včera predstaviť počítač s názvom Tianhe1A, ktorý je o 40 percent rýchlejší ako doterajšia jednotka.
Napriek tomu, že novú verziu zoznamu rebríčka najrýchlejších superpočítačov, ktorý kažrodočne zostavuje Jack Dongarra z univerzity v Tennessee, zverejnia až začiatkom novembra, Dongarra už teraz vyhlásil, že čínsky počítač „prekonáva doterajšiu jednotku“.
Armáda aj čipsy
„Do 1. novembra je rebríček otvorený, ale je nepravdepodobné, že by sme dovtedy spoznali niečo rýchlejšie,“ cituje ho denník New York Times.
Vývoj superpočítačov je otázkou národnej bezpečnosti, keďže vďaka nim pracujú obranné systémy, ale aj energetika, finančníctvo či veda. Aj preto na vývoji superpočítača v Číne spolupracovali ministerstvá obrany a školstva.
Superpočítače však majú využitie aj v oblastiach obyčajného života. Za maklérov na Wall Street robia automatické obchody, spoločnosť Procter & Gamble vďaka nim dohliada na to, aby sa zemiakové lupienky pri uskladňovaní do plechoviek nepolámali.
Superpočítače okrem praktického využitia priťahujú najlepších vedcov sveta. Tí doteraz smerovali najmä do Spojených štátov. „Hrozí, že Američania prídu o dominanciu pri tvorbe vysokovýkonných počítačov. Niektorí tvrdia, že to ohrozuje priamo základy našej ekonomickej budúcnosti,“ povedal pre New York Times Wuchun Feng z Virgínskeho polytechnického inštitútu.
Dominanciu narušili Japonci
Superpočítače v súčasnosti fungujú tak, že spájajú množstvo čipov. Je to tak aj v prípade TianheA1, ktorý využíva technológiu firiem Intelu a Nvidia.
Kľúčom k ich zostrojeniu je pritom ich prepojenie, ktoré tieto súčiastky spojí dokopy. A to je originál čínske. „Vybudovali ho oni. Superpočítače berú veľmi vážne,“ poznamenal Dongarra. Číňania by podľa neho do dvoch rokov mohli sami vyrábať aj procesory, ktoré by konkurovali americkému Intelu.
Po desaťročia mali na poli kľúčových počítačových noviniek Američania prakticky monopol. Situácia sa zmenila až v roku 2002, keď najrýchlejší superpočítač vytvorili Japonci.
Američania sa na trón vrátili o dva roky a nikomu ho neprepustili. Až doteraz. Čínsky superpočítač má v porovnaní s prvým superpočítačom, ktorý vyrobili v roku 1976, výkon vyšší asi 29 miliónkrát.
Známy počítačový dizajnér Steven J. Wallach pre New York Times vyhlásil, že čínske prvenstvo nie je také dôležité. „Je to, ako keď niekto prvýkrát zabehol míľu pod štyri minúty. Vývoj sa tým nezastaví, toto je len jeden míľnik,“ povedal.
Čína chce byť jednotkou
Výskumné laboratóriá často trávia týždne tým, že nastavujú počítače, aby mali pri testoch čo najlepší výkon. „To, že systém je schopný každú sekundu urobiť bilióny kalkulácií, neznamená, že sa mu bude dariť aj pri vysoko špecializovaných operáciách, pri ktorých ho vedci chcú používať,“ povedal.
Číňanom však snahu o prvenstvo nezazlieva. „Chcú byť svetovou jednotkou vo všetkom, v čom môžu.“
