SME

Dlhá cesta k GPS

Otázky, odkiaľ prichádzam a kam smerujem, netrápia len filozofov, ale aj jednoduchších jedincov. Vďaka satelitnej navigácii za pár eur na ne dnes dokáže odpovedať každý.



Moderné navigačné prístroje na báze GPS (Global Positioning System) sa dnes uplatňujú v mnohých oblastiach. Najrozšírenejšie sú v automobiloch, kde spolu s navigačným softvérom dokážu vyhľadať najkratšiu alebo najrýchlejšiu trasu, upozorniť na blížiacu sa odbočku či blízku kultúrnu pamiatku. Obľúbené sú však aj medzi turistami i cyklistami a satelitnú navigáciu požívajú aj lode a lietadlá.

Ak sa splnia sny európskych politikov, je tiež možné, že v priebehu niekoľkých rokov budeme okrem navigačného systému, ktorý vyvinula americká armáda, používať aj európsky systém Galileo. Prv než sa táto predstava zhmotní, sa pozrime na to, ako to vyzeralo dávno predtým, ako človek objavil, že mu jeho presnú polohu určí malá škatuľka v aute.

SkryťVypnúť reklamu

Začalo sa to v Stredomorí

Ako mnoho iných vecí, aj navigácia sa (pre Európanov) zrodila v Stredozemnom mori. Dlhé storočia sa v tejto oblasti nič nemenilo - písaných materiálov bolo málo a v období, keď prevažovala negramotnosť, si námorníci odovzdávali informácie ústne. Na začiatku štrnásteho storočia sa však už objavujú námorné mapy s množstvom užitočných detailov.

Kým staroveké návody či cestopisy boli len záznamom plavebných podmienok pozdĺž pobrežia a na mori, neskoršie materiály mali sofistikovanejšiu podobu. Stredoveké mapy prvýkrát znázorňovali významné časti zemského povrchu podrobným a systematickým spôsobom. Kým topografia pevniny bola stále tak trochu pod nadvládou teologických predstáv, more bolo slobodné.

Ako určiť šírku?

V Stredomorí bola maximálna vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším pobrežím osemsto kilometrov. Námorníci sa tu takmer nestarali o to, v akej zemepisnej šírke sa nachádzajú, pretože to nepotrebovali vedieť.
Problém nastal, keď sa v pätnástom storočí prví odvážlivci vypravili za Gibraltarskú úžinu s cieľom oboplávať Afriku, ktorá sa rozkladá od 38. stupňa severnej šírky k 38. stupňu južnej šírky. Pretože vtedy takmer nepoznali pobrežie Afriky, bola zemepisná šírka tým najlepším a niekedy aj jediným spôsobom, ako zistiť polohu a následný smer lode.

SkryťVypnúť reklamu

Najprv sa ju pokúsili stanoviť pomocou Polárky. Čím ďalej na juh sa však dostávali, Polárka klesala nižšie a nižšie. Námorníci preto začali používať astroláb a kvadrant, pomocou ktorých merali poludňajšiu výšku Slnka. Začiatkom šestnásteho storočia sa tak údaje o zemepisnej šírke začali objavovať na námorných mapách, čo umožnilo rozmach námorných plavieb v severo-južnom smere.

obr_2.jpg

Dôvodom na vznik GPS bolo „zvýšenie národnej bezpečnosti“, čo v preklade
znamenalo ľahšiu
orientáciu pre vojenské jednotky pri výsadkových operáciách.
Prelom nastal v roku 1983. Po tom,
čo Sovieti zostrelili juhokórejské
lietadlo, pretože
narušilo vzdušný priestor ZSSR, americký prezident
Ronald Reagan rozhodol o uvoľnení systému na civilné účely

Presné hodiny

Určiť zemepisnú šírku je ľahké – v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti je na rovníku slnko priamo nad hlavou, kým na póloch sa začína polárna noc alebo polárny deň. No ako určiť zemepisnú dĺžku? Námorníci sa spočiatku spoliehali na tzv. mŕtvy výpočet, čo bol odhad bez astronomického merania: odhadol sa kurz a predpokladaná vzdialenosť, ktorú loď preplávala od predchádzajúcej polohy.

SkryťVypnúť reklamu

Táto, vo svojej podstate primitívna, metóda sa používala veľmi dlho a počas nasledujúcich storočí sa dočkala len drobných zlepšení. Zásadný zlom v určovaní zemepisnej dĺžky nastal až začiatkom osemnásteho storočia, keď sa konečne zrodil námorný chronometer.

Bezprostredným impulzom na jeho zostrojenie bola katastrofa Britskej námornej flotily v blízkosti ostrovov Scilly v roku 1707. Vďaka navigačnej chybe flotila narazila na plytčinu, prišla o štyri bitevné lode a utopilo sa 1400 námorníkov – a to všetko bez jediného výstrelu nepriateľa. Britská vláda preto vymenovala Komisiu zemepisnej dĺžky (Board of Longitude) ktorá vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier za čo najpresnejšiu metódu jej určenia.

Šťastným výhercom ceny sa nakoniec stal vynálezca a hodinár John Harrison. V roku 1761, teda pol storočia od vypísania súťaže, jeho štvrtý model vyhovel podmienkam súťaže. Pri deväť týždňov trvajúcej ceste na Jamajku sa jeho hodiny oneskorili len o päť sekúnd, teda asi o 1,25 minúty zemepisnej dĺžky. Opätovné merania ich presnosť potvrdili.

SkryťVypnúť reklamu

Radar

Ďalšie veľké zlomy v navigácii nastali až koncom devätnásteho storočia s nástupom bezdrôtového vysielania a v štyridsiatych rokoch, keď začali Američania na svojich lietadlových lodiach umiestňovať radarové systémy. Stroje zväzovali hodiny a mapy čoraz tesnejšie.

Na začiatku druhej svetovej vojny použili vedci z Massachussets Institute of Technology zlepšenie v meraní času na vývoj systému navigácie na veľké vzdialenosti LORAN (Long Range Aid to Navigation), ktorým sa riadili lode spojencov v Pacifiku.

Po vojne sa projekty amerických námorných a vzdušných síl hrnuli jeden za druhým – s intenzitou studenej vojny totiž armáda požadovala čoraz presnejšie lokalizačné systémy na účely medzikontinentálnych balistických striel z pohyblivých základní a pre pohyb vojakov v džungli juhovýchodnej Ázie.

SkryťVypnúť reklamu

Satelit

Pre vývoj navigácie sa ukázali ako životne dôležité lety do vesmíru. Keď Sovietsky zväz v roku 1957 vypustil do vesmíru prvú družicu Sputnik 1, Američania ich napodobnili a tiež rozpoznali význam umelých telies obiehajúcich okolo Zeme. V priebehu šesťdesiatych rokov premenili satelity na rozhlasové stanice, ktoré vysielali na Zem časové signály.

Satelitný navigačný systém GPS, s ktorého budovaním sa začalo v sedemdesiatych rokoch, spočiatku slúžil len pre potreby americkej armády. Dôvodom na jeho vznik bolo „zvýšenie národnej bezpečnosti“, čo v preklade znamenalo ľahšiu orientáciu pre vojenské jednotky pri výsadkových operáciách.

Prelom nastal v roku 1983, keď nad Zemou krúžilo už jedenásť družíc určených na navigáciu. V prvý septembrový deň toho roku zostrelila sovietska armáda juhokórejské dopravné lietadlo s 269 cestujúcimi na palube – hoci išlo o civilné lietadlo, ktoré len neúmyselne narušilo sovietsky vzdušný priestor.

SkryťVypnúť reklamu

Po incidente rozhodol vtedajší americký prezident Ronald Reagan o uvoľnení systému aj na civilné účely, aby sa spresnila navigácia a predišlo sa podobným katastrofám. To, že GPS budú používať aj civilisti, bolo jasné už pred zostrelením lietadla. Armáda sa rozhodla rozdeliť prevádzku tak, že civilným používateľom zámerne znížila presnosť systému. Nakoniec však v polovici deväťdesiatych rokov zrušila aj túto prekážku.

obr_1.jpg

Jeden zo satelitov európskeho navigačného systému Galileo. Jeho spustenie sa stále
odkladá,
v neďalekej budúcnosti nám má však nad hlavami krúžiť až tridsať družíc,
ktoré, podobne ako americké
GPS, pokryjú celý svet. Signál zo satelitov by sme
vraj mali zachytiť aj v zastavaných oblastiach. Celý projekt za miliardy eur má
byť tiež presnejší ako
GPS a keďže ide o civilný systém, nebude ho môcť
vypnúť nejaký americký generál

SkryťVypnúť reklamu

Presnosť nadovšetko

Desať miliárd dolárov, ktoré USA do systému GPS investovali, prinieslo výsledky. Nad hlavami nám dnes obieha dvadsaťštyri atómových hodín, ktoré tikajú s presnosťou päťdesiat miliardtin sekundy za deň, čo pri prepočte vzhľadom na polohu na Zemi znamená odchýlku maximálne niekoľko centimetrov.

Na začiatku dvadsiateho prvého storočia tak môžu vedci zmerať napríklad aj neustály pohyb tektonických dosiek. GPS začal rýchlo riadiť pristávanie lietadiel, rakety, pohyb „očipovaných“ psov a vodičov áut.

Systém je zaujímavý aj pre obchod. Umožňuje kontrolu pohybu firemných vozidiel a tovarov na cestách, mori i na nebi. A to firmám môže pomôcť znižovať náklady, skrátiť časy a lepšie koordinovať prepravu čohokoľvek. Obchodné reťazce môžu tým spôsobom napríklad operatívne presmerovať zásobovacie vozidlá.

SkryťVypnúť reklamu

Teória relativity

Veľké možnosti, ktoré GPS ponúka, sa však mohli stratiť, keby nebola známa teória relativity. Podľa nej satelity, ktoré obiehajú okolo Zeme rýchlosťou dvadsaťtisíc kilometrov za hodinu, spomaľujú svoj čas o sedem milióntin sekundy za deň. Naopak, veľká výška a slabšie gravitačné pole hodiny zrýchľujú o 45 milióntin sekundy za deň. Preto treba ich čas korigovať.

Pred spustením prvých satelitných atómových hodín v roku1977 však niektorí inžinieri pochybovali o zmysle týchto drobných korekcií a trvali na tom, aby hodiny vysielali „surový čas“. Našťastie sa tak nestalo. Keby to fungovalo podľa nich, za jediný deň by odchýlka na zemi predstavovala desať kilometrov a autá, bomby, lietadlá a lode by minuli cieľ.

Ach, Galileo

Sovieti zaostávali za Američanmi čoraz viac, a do rozpadu komunistického impéria sa im podarilo vypustiť jedenásť „sputnikov“ zabezpečujúcich aspoň obmedzenú prevádzku systému. Nástupnícka Ruská federácia na desať rokov zaspala, od roku 2001 sa však Rusi v rámci systému Glonass usilovali takisto o celosvetové pokrytie. Od tohto septembra tak vo vesmíre krúži už dvadsaťštyri ruských satelitov.

SkryťVypnúť reklamu

Pripravuje sa však aj Európa - hoci o systéme Galileo sa zatiaľ viac rozpráva, ako sa ním riadime. Dôvod je jednoduchý – aj tu ide skôr o politiku, ako o reálnu hrozbu nejakého „amerického generála“, ktorý vraj raz GPS jednoducho vypne. Systém Galileo je najväčším infraštruktúrnym projektom Európskej únie. Tridsať družíc krúžiacich okolo Zeme vo výške 23 a pol tisíca kilometra zamestnáva Európsku komisiu a Európsku vesmírnu agentúru už niekoľko rokov.

Ako to už v Európe býva, pred tromi rokmi sa hovorilo o rokoch 2011 alebo 2012, dnes sa spomína rok 2013 alebo 2014. Pôvodný plán vyzeral optimisticky. Projekt za tri a pol miliardy eur, z ktorých tretinu mal zaplatiť Brusel a zvyšok mali „zatiahnuť“ členské štáty a súkromní investori, mal priniesť veľké výsledky – presnejšiu lokalizáciu ako GPS, signál, ktorý možno zachytiť aj v tuneloch a budovách, ale aj stopäťdesiattisíc pracovných miest. Najhmatateľnejším výsledkom snaženia o európsky satelitný systém sú zatiaľ dva satelity a dvadsaťpäťeurová pamätná minca.

SkryťVypnúť reklamu

Budúcnosť?

No aby sme to len nezľahčovali, najnovšie správy hovoria o tom, že v roku 2013 majú byť vypustené štyri družice , ktoré navigačným signálom pokryjú európsky kontinent. O rok neskôr majú družice pokryť celý svet. Systém Galileo má vysielať v dvoch frekvenčných pásmach a prijímače majú mať horizontálnu presnosť lepšiu ako štyri metre a vertikálnu lepšiu ako osem metrov.

Zakódovaný komerčný servis má byť prístupný len za poplatok a jeho presnosť bude v desiatkach centimetrov. Podľa plánov bude Galileo využiteľný pri riadení a koordinácii nákladnej dopravy, vozidiel záchrannej služby alebo taxíkov. Svoje uplatnenie má nájsť aj pri projektovaní a správe elektrických sietí a ropovodov, za ďalšie možnosti aplikácie považuje meranie morskej hladiny, mapovanie ľadovcov a ohrozených zvierat.

SkryťVypnúť reklamu

Na papieri to vyzerá dobre, problém je však s financovaním. Kým na vojenské systémy GPS a GLONASS sa peniaze nájdu vždy, európsky Galileo je civilný projekt. Problémy robia aj jednotlivé štáty. Pred tromi rokmi napríklad Španielsko zastavilo prácu na projekte z dôvodu, že sa na ňom vraj nedostatočne podieľa. Žiadalo garanciu vyššieho počtu pracovných miest a chcelo, aby okrem pozemných staníc v Taliansku a Nemecku, boli ďalšie dve vybudované práve na Pyrenejskom polostrove.

Keď zaútočia hackeri

Hrozba „amerického generála“, ktorý už niekoľkokrát vo vojnových zónach zámerne rozostril signál, je predstaviteľná. Čoraz častejšie sa však hovorí aj o možnosti, že by tak urobili hackeri. Na túto možnosť upozornila aj konferencia, ktorá sa začiatkom roka konala v Anglicku.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa odborníkov, ktorí sa na nej zúčastnili, sa v čase, keď je vyradenie satelitnej navigácie rušivými signálmi na vzostupe, objavujú aj sofistikovanejšie metódy, ktoré umožňujú hackerom naprogramovať, čo sa na displeji GPS prijímača zobrazí. Ohrozené vraj nie sú len užívateľské zariadenia, ale aj široká infraštruktúra. GPS totiž poskytuje veľmi presný údaj o čase, ktorý je potrebný na prevádzku telefónnych sietí, internetu, bankových transakcií i rozvodnej siete.

Možností rušenia je veľmi veľa. Neúmyselne sa dajú údaje skresliť napríklad pirátskym televíznym vysielaním. Armády majú možnosť pokryť nepriateľské územie signálom s rovnakou frekvenciou, akú má GPS. Čoraz dostupnejšie sú aj malé rušičky, ktoré dokážu zmiasť navigačné prijímače na desiatky kilometrov. Otázka znie – dokázal by sa vôbec niekto po nejakom masívnom výpadku GPS ešte orientovať podľa mapy a kompasu?

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 324
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 882
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 212
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 028
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 794
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 842
SkryťZatvoriť reklamu