Ohrozuje nás dusíková bomba?

Dusík je dobrý sluha, no pomaly, ale isto ho púšťame z reťaze.

Ľudia bojujú o čistú vodu s premnoženými sinicami na jazere Tian-čch' v južnej Číne. Sinice sa množia aj preto, že do vodných zdrojov unikajú nevyužité živiny z umelých hnojív.(Zdroj: FOTO – SITA/AP, NASA)

Je veľmi nenápadným chemickým prvkom. Ak by sme hodnotili úspešnosť dusíka podľa účinkovania v masmédiách, sotva sa môže merať trebárs s kyslíkom, vodíkom, uhlíkom či s obyčajným železom, ale prehráva vysoko na body aj so sírou či nedajbože so zlatom, cena ktorého stúpla na svetových burzách opäť do závratných výšin.

No dusík je majstrom pretvárky. V skutočnosti toho má za sebou viac ako mnohí jeho slávnejší kolegovia z Mendelejevovej tabuľky. Ako jeden z mála prvkov bol dokonca pri takej záhadnej a dávnej udalosti, akou bol zrod života.

Preto ho dnes nájdeme ako nevyhnutnú súčasť všetkých živých organizmov, kde pomáha vytvárať bielkoviny alebo kyselinu života - DNA.

Aj v prípade dusíka však platí, že všetkého veľa škodí. Ľudia totiž v uplynulých desaťročiach, najmä pri hnojení pôdy, ale aj pri iných aktivitách „zušľachtili“ týmto prvkom životné prostredie natoľko, že už to nemôže byť zdravé.

Dusík je dobrý sluha, ale zlý pán, a ak by to bolo možné, na jeho molekulách by mal byť nápis: pri predávkovaní okamžite vyhľadajte odbornú pomoc.

Amoniakové dvojičky

Dusík patrí spolu s vodíkom k dvom najrozšírenejším chemickým prvkom. Pokiaľ ide o objem, naša atmosféra obsahuje oproti iba 21 percentám kyslíka až 78 percent dusíka.

Tento neviditeľný plyn, ktorý ako prvý izoloval v roku 1772 škótsky fyzik Daniel Rutherford, priam zbožňuje samotu a preto sa iba zriedkavo spája s inými prvkami. Ale keď už sa spojí, stojí to za to.

Na prelome 19. a 20. storočia objavil nemecký fyzikálny chemik Fritz Haber postup, pri ktorom vzniká zlúčením dusíka a vodíka amoniak, čo je najjednoduchšie hnojivo. Haber za tento skutočne epochálny objav získal v roku 1918 Nobelovu cenu.

Haberov postup rozpracoval iný nemecký chemik Karl Bosch tak, aby sa dal amoniak vyrábať vo veľkom, za čo v roku 1931 logicky taktiež získal Nobelovu cenu.

Nemecké chemické „amoniakové dvojičky“ Habera a Boscha možno len s nepodstatným zveličením označiť ako Einsteinov chémie (mimochodom, Haber sa s geniálnym tvorcom teórie relativity dobre poznal).

Bez nich by sa v uplynulom storočí neodohrala zelená revolúcia, vďaka ktorej je Zem schopná uživiť takmer sedem miliárd ľudí; podľa odhadov by bez používania umelých hnojív dnes žilo na Zemi sotva päť miliárd ľudí.

No aj tu sa ukazuje dvojaká povaha prakticky každého vedeckého objavu: bez umelých hnojív by neexistovali ani problémy, ktoré dnes s nadprodukciou dusíka svet má a zrejme ešte iba bude mať.

Množstvo dusíka, vyrobené človekom, v uplynulých 150 rokoch stúplo desaťnásobne. Dnes sa spotrebuje pri výrobe umelých hnojív približne jedno percento celkovej produkcie ropy. Na prvý pohľad to možno nevyzerá veľa.

Faktom však je, že iba vďaka vynachádzavým ľudským aktivitám typu „ako z niečoho robiť niečo iné“ dnes pribudne do prirodzeného dusíkového cyklu každoročne ďalších vyše 200 miliónov ton. Pretože približne toľko dusíka sa uvoľňuje v rámci prírodných procesov, znamená to, že zem, voda a oceány musia nejako stráviť dvojnásobné množstvo tohto plynu.

Napríklad iba škandinávske lesy dostávajú desaťkrát až dvadsaťkrát väčšiu porciu dusíka než pred sto rokmi.

Žihľavu už chrániť netreba

Pred tisíckami rokov bola situácia odlišná a prostredie bohaté na výživné dusičnany bolo skôr výnimkou. Ako raz poznamenal český geológ a popularizátor vedy Václav Cílek, keby v neolite existovala ochrana prírody (neolit – mladšia doba kamenná), zrejme by nejaká ochranárska organizácia Natura Neolitica ako jednu zo svojich priorít vytýčila ochranu užitočnej a veľmi vzácnej žihľavy.

Tá totiž obľubuje práve kyslú, na dusičnany bohatú pôdu. Skutočnosť, že dnes už žihľavu netreba chrániť, svedčí o veľkých zmenách v dusíkovom cykle.

Dusíkový cyklus prebieha v prírode miliardy rokov a obsahuje veľa väzieb medzi rastlinami a pôdnymi mikroorganizmami. Jeho výsledkom je premena atmosférickej formy dusíka na najrôznejšie biologicky využiteľné formy. Rastliny ich potrebujú na rast a fotosyntézu a živé organizmy na vytváranie bielkovín, DNA a RNA (ribonukleová kyselina, ktorú na rozdiel od DNA tvorí iba jedno vlákno).

Najväčšiu zmenu priniesli ľudia

Aj prirodzený dusíkový cyklus prešiel niekoľkými významnými zmenami. Pred vznikom života ho usmerňovali pomalé vulkanické procesy pomocou bleskov, a keď sa naštartovala biologická aktivita, prišli na rad organizmy, ktoré nepotrebujú kyslík (anaeróbne).

Pred 2,5 miliardy rokov, keď sa na Zemi objavil molekulárny kyslík, do dusíkového cyklu vstúpilo množstvo mikrobiálnych procesov. No potom už pravdepodobne kolobeh dusíka neovplyvnil žiadny jav tak razantne ako činnosť človeka.

Konštatoval to Paul Falkowski z Rutgersovej univerzity pre web americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá sa podieľala na financovaní výskumu dusíkového cyklu. Nedávno o ňom vyšiel článok v americkom vedeckom týždenníku Science. Falkowski bol členom výskumného tímu.

Podľa Science pochádza väčšina ľudského príspevku z 800-percentného nárastu používania dusíkatých hnojív v období rokov 1960 - 2000. Jednak to umožnilo zvýšiť výnosy poľnohospodárskych plodín, no dusík z umelých hnojív výrazne zasiahol do životného prostredia.

Asi 60 percent umelo dodaného dusíka totiž rastliny nevyužijú. Preto ho dažde môžu z pôdy ľahko vymyť a znečistiť ním rieky, jazerá a pobrežné morské zóny.

Mŕtve zóny

V konečnom dôsledku to môže viesť až k úplnej likvidácii života v zasiahnutej oblasti, kde vznikajú desiatky mŕtvych zón. Väčšina ich je v Európe a pri východnom pobreží USA.

Najväčšie z nich majú rozlohu asi ako Česko. Najrozsiahlejšia takáto zóna v plytkých moriach je relatívne blízko od nás: v Baltickom mori, kde namiesto rýb žijú sinice a medúzy.

Aby toho nebolo málo, niektoré reakcie uvoľňujú dusík do atmosféry. Takto, vo forme oxidu dusného, skončí asi päť percent dusíka. Skleníkový efekt tohto plynu je asi 300-krát silnejší v porovnaní so známym oxidom uhličitým.

Oxid dusný taktiež narušuje stratosférický ozón, ktorý chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením.

Podľa vedcov, ktorí upozornili na preťažený dusíkový cyklus v Science, je nevyhnutné zmeniť poľnohospodárske metódy tak, aby dokázali s menším množstvom hnojív nasýtiť viac ľudí.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 390
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 774
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 077
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 049
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 167
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 651
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 637
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 429
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 426
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 055