Skôr než Egypt postavil svoje pyramídy, dávno pred britským Stonehenge a aténskou demokraciou. Dokonca tisícročia pred udalosťami opísanými v Biblii. Už vtedy stáli hradby mesta Jericho, pravdepodobne najstaršieho trvalého osídlenia v histórii. Oslavuje desaťtisícročnicu svojho založenia.
„Nech je zlorečený pred Pánom muž, ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho! Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány,“ stojí v Starom zákon, v Knihe Jozuovej. Našťastie sa posvätný text kresťanov aj židov zmýlil a pravdu nemá. Jericho znovu stojí a stojí takto zrejme desaťtisíc rokov.
Toto miesto v oáze, napájané viacerými okolitými prameňmi, je asi najstarším súvislo obývaným miestom na našej planéte. Možno dokonca najstarším mestom vôbec. Nečudujme sa preto Jozuemu a jeho ľudu, ktorí si vybrali práve takýto cieľ.
Napokon, keď ešte Egypťania ani nesnívali o svojich pyramídach, Jericho už malo vysoké hradby. A keď antické Grécko začalo rozprávať o filozofii a matematike či bojovalo o prežitie s Peržanmi, Jericho stálo už takmer sedemtisíc rokov.
Trúby a sedem dní
„Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosunuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zajali mesto. Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi,“ opisuje Biblia dobytie dávneho kanaánskeho mesta.
Jozue údajne potreboval sedem dní, aby obsadil miesto, ktoré určil Boh a ktoré pred Izraelitmi uzavrelo svoje brány. Obchádzal ho s archou a trúbami, prinútil svojich ľudí kričať, až mestské múry napokon padli a predkovia Židov mohli vyvraždiť alebo vyhnať pôvodných obyvateľov.
Zachránili vraj iba neviestku Rachab spolu s jej rodinou, pretože pomáhala ukryť izraelitských vyzvedačov.
Toľko aspoň hovorí Kniha Jozuova. Či sa to skutočne stalo, sa vedci zatiaľ nevedia dohodnúť. Každopádne v tom období – v šiestom storočí pred naším letopočtom – bolo Jericho zhruba štvorhektárové stredisko, v ktorom podľa archeológov žilo asi tisícdvesto ľudí a ďalšie stovky pred mestskými múrmi.
V prípade útoku sa utekali za hradby skryť aj obyvatelia z okolitých domov či dediniek. Podľa Starého zákona im to nepomohlo. Aj keď pravdepodobnejšie vysvetlenie pádu mesta je zemetrasenie či zrada zvnútra.
Nech je tak či onak, vypálené mesto s ulúpenými pokladmi sa spamätalo. Jestvuje stále, aj keď dnes už máločo pripomína slávnu minulosť jedného z najdôležitejších stredísk v ľudskej histórii.
Lepšie aj horšie roky
Desaťtisíc rokov Jericha bolo poprepletaných obdobiami mieru a rozmachu, ale aj vojnami, ktoré viackrát v minulosti mesto vyľudnili. Obyvatelia sa však vždy vrátili naspäť a mesto opravili. A domáce obyvateľstvo vždy pohltilo svojich dobyvateľov - Kanaánci, neskôr Feničania prežili.
Najstaršie archeologické vykopávky pritom datujú existenciu Jericha - mesto mesačného boha - zhruba do roku 8-tisíc pred naším letopočtom. Niektoré výskumy však naznačujú, že mesto mohli ľudia obývať ešte o tisícročie dlhšie.
V dobe kamennej bolo Jericho pravdepodobne miestom, kde si svoje stany či dlhodobejšie obydlia rozkladali rôzne kultúry lovcov a zberačov. Archeológovia však na mieste objavili pevné kamenné základy spred tisícročí.
Už v pradávnom staroveku tak mesto malo svoj chrám alebo aspoň svätyňu.
Predpokladá sa, že mesto vysokým múrom opevnili v siedmom alebo ôsmom tisícročí pred naším letopočtom. Len pre porovnanie, tajomný Stonehenge začali budovať až o štyri tisícročia neskôr a Egypťania štvrtej dynastie postavili slávnu Cheopsovu pyramídu až o ďalších tisíc rokov.
Starodávna korisť
Keď začalo Jericho pripomínať mesto, stáli v ňom kruhové domy postavené z nepálených tehál. To už v Jerichu žili obyvatelia, ktorí nielen lovili zvieratá, ale predovšetkým pestovali prvé obilie. Jericho už malo za sebou svoju neolitickú revolúciu.
Kruhové domy neskôr nahradili štvorce a obdĺžniky, blato omietnuté steny. Mesto sa začalo vzmáhať aj bohatnúť. Niektoré zdroje hovoria, že zhruba okolo roku 6500 chovali v Jerichu ovce, možno dokonca kozy. Tieto zvieratá by ste v okolí mesta našli aj dnes.
Prehistória sa však začala pomaly meniť na históriu. Kým stáročia predtým bolo Jericho na špici technologického rozmachu, časom začalo strácať.
V okolí vznikali ríše a kráľovstvá, Jericho sa stávalo korisťou silnejších vládcov. Neprekvapuje, že starodávne mesto najskôr okupovali Hyksósi a v polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom mesto dobyli a zničili aj samotní Egypťania. Mesto sa spamätalo, no o storočia neskôr možno nasledoval už známy príbeh Jozua a Izraelitov.
Jericho dnes
Keď sa vyberiete asi dvadsať kilometrov na severovýchod od Jeruzalema, dôjdete do dnešného Jericha. Žije tam asi dvadsaťtisíc Palestínčanov, no pravdepodobne budete sklamaní.
Ak mesto navštívite a nepoznáte staroveké dejiny, zrejme si ani nevšimnete, na akom dôležitom mieste ľudských dejín vlastne stojíte.
Tam, kde by celý iný civilizovaný svet vybudoval veľkolepú poctu dávnej histórii, dnes nájdete skôr nefungujúcu infraštruktúru a problémy bežných obyvateľov, ktorí stále trpia pod nekončiacim palestínsko-izrealským konfliktom.
Sláva Jericha zapadla
Mala to byť veľkolepá oslava. No desaťtisíc rokov Jericha domáci neoslávia.
TEL AVIV. Desaťtisíc rokov je už niečo. Predstavitelia mesta sľubovali Shakiru a nezabudnuteľné predstavenia. Napokon z toho nebolo nič.
V Jerichu žijú ľudia už desaťtisíc rokov, jedno nepodarené výročie jeho slávu nemôže ohroziť.
Pre súčasných obyvateľov to však mohla byť príležitosť, ako sa postaviť na nohy. Mesto, ktoré je významné pre históriu židov a kresťanov a má čo ukázať, trpí nedostatkom.
Problémy sú s infraštruktúrou, pitnou vodou, prílevom turistov. Jericho spravuje palestínska samospráva a nie je tajomstvom, že je príliš zaneprázdnená vnútornými spormi.
Nepomáha ani to, že do Jericha z bezpečnostných dôvodov nechodia izraelskí židia a skupiny kresťanských pútnikov sa tam zväčša zdržia len pár hodín.
A pritom to pred pár rokmi vyzeralo nádejne. Po mierových dohodách z Osla v roku 1993 bolo mesto jedným z prvých, ktoré Izrael vrátil do správy Palestínčanom. V Jerichu postavili kasíno aj luxusný hotel. Do mesta prúdili Izraelčania, keďže hazard je v židovskom štáte zakázaný.
Otvárali sa reštaurácie, bary, obchodné centrum. Izraelčania dodnes spomínajú, ako sa chodili do Jericha zabaviť. Ale potom prišla intifáda a všetko išlo do stratena.
Agentúra AFP napísala, že hoci z problémov v Jerichu palestínski predstavitelia vinia Izrael, domáci si to celkom nemyslia. Je pravdou, že na ceste z Jeruzalema čaká návštevníkov niekoľko kontrolných stanovísk izraelskej armády, ale nikto mestu nebráni, aby sa lepšie spropagovalo.
Majiteľ reštaurácie Raíd Damarge hovorí, že keby ľudia vedeli, že v Jerichu sú objekty o štyritisíc rokov staršie ako egyptské pyramídy, spali by aj v stanoch, len aby ich mohli vidieť.
Starosta mesta uznáva, že pri oslavách zlyhali. No sľubuje, že Shakira možno príde. O päť rokov.
Jana Shemesh
