BANSKÁ BYSTRICA. Český ornitológ Zdeněk Machař z brnenského Ptačího centra ohlasuje skorý nástup zimy a pravdepodobne aj veľkú nádielku snehu.
Vychádza z dlhodobých pozorovaní havranov, ktoré v tomto roku dorazili na Moravu o desať dní skôr. Za posledných tridsať rokov sa nič podobné nestalo.
Na Slovensku je situácia podobná. Aj ku nám prileteli havrany o niekoľko dní skôr, ako obvykle. Potvrdil to Jozef Ridzoň z SOS/Birdlife Slovensko. Predpovedať drastickú, alebo dokonca tisícročnú zimu, sa však z toho podľa ornitológov nedá.
Málo potravy?
„Je to skôr zaujímavé. Havrany sú moja úchylka. Pozorujem ich už takmer štyridsať rokov. Doteraz prilietali takmer na deň presne, ale v tomto roku dorazili o desať dní skôr. Podľa neoficiálnych informácií ich spozorovali ešte o päť dní skôr. Nemusí to znamenať krutú zimu, ale môžeme veľmi skoro očakávať silnú nádielku snehu,“ povedal Machař.
Ornitológ pri svojich úvahách vychádza aj z pozorovania správania týchto inteligentných vtákov. Tvrdí, že sa vrhli s nevídanou agresivitou na orechy, ktoré sú pre ne významným zdrojom tuku pri príprave na zimu. Podobné správanie zaznamenali aj u veveričiek.
„Teraz som sa vrátil z Moravského Krasu. Už snežilo, a to len pred nedávnom skončila žatva,“ prízvukuje Machař.
„Havrany prileteli trochu skôr a situácia je podobná ako na Morave,“ potvrdil Machařove pozorovania Ridzoň. „Havrany sú veľmi citlivé na poveternostné zmeny.
Ak v Rusku nasnežilo, museli letieť južnejšie, no skôr pre potravu. Nedá sa povedať, že to automaticky znamená drsnú zimu, ale niečo na tom môže byť,“ dodal.
Iné druhy prilietajú normálne
Miroslav Saniga z výskumnej stanice Ekológie lesa SAV na Starých Horách nevidí dôvod na paniku. Tridsať rokov sa venuje pozorovaniu vtákov, ale nespozoroval žiadne anomálie. Tvrdí, že správanie vtákov a ďalších zvierat ničím nenaznačuje krutú, a už vôbec nie tisícročnú zimu.
„Vtáky prilietajú normálne. Pinka severská aj Drozd červenkastý prileteli takmer na deň presne. Čo sa dá z toho vyčítať? Myslím si, že bude normálna zima,“ hovorí vedec.
Saniga pripúšťa, že ornitológovia mohli spozorovať skorší prílet niektorých druhov vtákov, ale desať dní nepovažuje za veľký výkyv. „Mohol ich vyhnať náhly lokálny vpád chladného vzduchu, alebo niečo podobné.“
Drastický a rýchly príchod zimy podľa Sanigu nenaznačuje ani správanie iných zvierat. „Ani medvede ešte nezaľahli na zimný spánok. V týchto dňoch som videl troch,“ dodal.
Ruská meteokačica?
Poľskí a ruskí meteorológovia vyvolali nedávno paniku svojim odkazom Európanom. Avizovali najkrutejšiu zimu za posledných tisíc rokov. Dôvodom malo byť spomalenie a oslabenie teplého Golfského prúdu. Teploty by údajne mohli klesnúť až k mínus tridsiatim stupňom.
Slovenskí a českí klimatológovia však verejnosť upokojujú. Môže dôjsť k jednotlivým výkyvom v teplotách, ale nič drastické nás vraj nečaká.
Klimatológ Milan Lapin považuje predpovede ruských meteorológov za odvážne a predpokladá skôr teplejšiu zimu.
„Nemusíme sa obávať veľmi tuhých zím. Odhady, že by mala prísť najtuhšia zima za posledných tisíc rokov, nie sú založené na žiadnych vedeckých dôkazoch a analýzach,“ vyhlásil nedávno pre SME klimatológ Jozef Pecho.
Dodal, že sa nedá vylúčiť príchod veľmi studenej zimy, ale nie v dôsledku kolapsu Golfského prúdu.
Historicky najväčšiu zimu na Slovensku namerali v roku 1929 vo Vígľaši - Pstruši vo Zvolenskej kotline. 11. februára klesla teplota na teplomeroch na rekordných mínus 41 stupňov Celzia. Miestni spomínajú, že praskali stromy, ale odvtedy sa nič podobné nezopakovalo.
Za posledných štyridsať rokov vo Vígľaši-Pstruši namerali najviac mínus 34 stupňov. Drsnú zimu pripomína kamenný pamätník v obci.
