LONDÝN, BRATISLAVA. Spisovateľ Rudyard Kipling to vedel už pred sto rokmi. Leopard má škvrny na to, aby sa vo svojom trávnatom prostredí dokázal ukryť vo dne aj v noci, napísal v poviedkach pre deti Bájky i nebájky (Just So Stories).
Mal pravdu, dokázali teraz vedci. Ekológ Will Allen porovnával životné prostredie a lovecké návyky 35 mačkovitých šeliem. Snažil sa zistiť, aký to má vplyv na sfarbenie ich srsti.
Mačkovité šelmy sú si totiž geneticky veľmi blízke, no na pohľad sa od seba dosť odlišujú. „Leopard získal svoje škvrny v zalesnenom prostredí, kde ich využíva pri nočnom love,“ povedal podľa Gurdianu.
Kým leopard sa môže skryť v rôznych prostrediach, napríklad čierne leopardy sú na tom horšie. Vďaka svojej tmavej farbe vyčnievajú prakticky vždy a všade, no dokonale sa skryjú pri nočnom love.
No kým existujú čierne leopardy, čierne gepardy nie. Allen to vysvetľuje tým, že leopardy sa na rozdiel od gepardov pohybujú vo viacerých typoch životného prostredia.
Allenov tím z výskumu usudzuje, že zmena zafarbenia srsti vznikla relatívne nedávno, samozrejme, z pohľadu evolúcie živočíšnych druhov. Šelmy sa tým prispôsobili svojmu novému prostrediu.
Vedci upozorňujú aj na niektoré výnimky. Nie je celkom jasné, prečo má gepard škvrny, keď sa pohybuje v otvorenom priestore, teda v trávnatom prostredí sa skrývať nepotrebuje.
Záhadou je aj to, prečo nemá viac druhov vertikálne pruhy, ktoré tak dobre fungujú pri tigroch.
