Novela patrí k prvému balíku opatrení, ktorým chce vládna koalícia SDKÚ, SaS, Most-Híd a KDH dosiahnuť čo najväčšie otvorenie justície verejnosti a verejnej kontrole.
BRATISLAVA. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom navrhuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú dnes poslanci posunuli do druhého čítania.
„Zákon o súdnej rade je prvým krokom k transparentnosti justície a otvoreniu verejnej kontrole. Verím, že za týmto krokom bude nasledovať druhý krok a otvorenie justície sa stane do konca roka skutočnosťou,“ poznamenala Žitňanská. Parlament podvečer schválil novelu zákona o súdnej rade a do druhého čítania posunul novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
Právna norma ukladá Ústavnému súdu SR a všeobecným súdom povinnosť zverejňovať a sprístupňovať všetky právoplatné rozhodnutia. Návrh pridáva aj inštitút sprístupňovania rozhodnutí na žiadosť. Súdy by tak mali sprístupňovať na základe žiadosti všetky svoje rozhodnutia, vrátane neprávoplatných a procesných rozhodnutí.
Voľné miesta sudcov sa po novom budú obsadzovať výlučne výberovým konaním. Výberové konanie bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda pre sudcov a nesudcov. Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov.
Výberové konania budú vždy verejné, verejne dostupné budú i žiadosti o voľné miesta sudcov, vrátane ich životopisov, mená členov výberovej komisie sa zverejnia 15 dní pred začiatkom výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii.
Mení sa spôsob kreovania výberovej komisie, jeden člen bude z kandidátov Súdnej rady SR, jeden z kandidátov Národnej rady SR, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Právne úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií ako sudcov a advokátov. Podobne sa bude postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov.
Ministerka spravodlivosti navrhuje úplné zrušenie odmien sudcom. "Je nevyhnutné zastaviť rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a rozdeľovanie financií a voľných miest sudcov súdom na základe nejasných pravidiel," vysvetlila. Ušetriť by sa tak malo okolo 700-tisíc eur.
Šikanóznemu zaobchádzaniu so sudcami má zabrániť návrh, aby sudcu mohli preradiť na inú agendu iba s jeho súhlasom, respektíve bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu by v budúcnosti nemal rozhodovať minister spravodlivosti, ale disciplinárne senáty. "Je to zásadný krok k posilneniu justície," povedala Žitňanská.
Túto zmenu prinieslo pripomienkové konanie k návrhom noviel sudcovských zákonov. Zruší sa aj časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dnes je toto pozastavenie limitované zákonom u trestného stíhania sudcu na maximálne tri roky a u disciplinárneho stíhania sudcu na dva roky. Tieto konania však podľa ministerky trvajú dlhšie a preto sa vláda rozhodla pre zrušenie časového obmedzenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
Rezort zjemnil navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Po novom by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu SR.
Ďalšou zmenou je povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Predkladať takýto zoznam budú musieť každoročne aj sudcovia spolu s majetkovým priznaním. Podľa Žitňanskej to pomôže odkryť väzby v systéme. Účinnosť právnej normy navrhuje rezort spravodlivosti od 1. januára 2011.
