Nápady, ktoré ľuďom zlepšia budúcnosť

Svet budúcnosti vylepšia nové objavy. Päťdesiatku najzaujímavejších z nich vybral magazín New Scientist.

Robotické sondy by mohli priniesť kamene z Marsu. Vedci by hľadali stopy po živote i minulosti našej slnečnej sústavy. Umelé bunky a mikroorganizmy by mohli bojovať so znečistením. Supersymetria by zase odpovedala na hádanky fyziky.(Zdroj: NASA/JPL, CERN, DIRJOURNAL)

BRATISLAVA. Vyberte sa za mesto. Nájdete tam obrovskú plantáž s umelými listami. Vyrábať budú energiu, pretože ľudstvo medzičasom zvládlo fotosyntézu. Len kúsok vedľa bude stáť skleník a v ňom rastliny, ktoré ste predtým nikde nevideli. Jednoducho nejestvovali, sú výsledkom pokročilého génového inžinierstva.

Veľké nápady

Z výletu sa vrátite domov a po príchode sa sama zapne elektronika z nových materiálov. Na tenučkej obrazovke z grafénu sa stanete účastníkom 3D dokumentu o výlete k Marsu a skalám, ktoré odtiaľ priviezli sondy späť na Zem.

Globálne otepľovanie už bude na ústupe, pretože geoinžinieri poslali do atmosféry drobné, neviditeľné čiastočky, ktoré odrážajú slnečné lúče. A ďalší technici práve pripravujú systém, ako odčerpať aj zvyšky nadbytočného oxidu uhličitého.

Všetky tieto predstavy sú dnes vedeckou fantastikou. No podobné myšlienky patria k päťdesiatke nápadov, ktoré podľa magazínu New Scientist zmenia vedu aj spoločnosť. Ich realizáciu či nové objavy môžeme očakávať už v blízkej budúcnosti.

V akom svete žijeme?

Za „zázračný materiál“ grafén udelili tento rok Nobelovu cenu za fyziku.

Aj ostatné nápady sú však podobne významné. Cestu k umelým bunkám už vedci odštartovali, génové inžinierstvo funguje roky a na stoly sa dostali prvé geneticky modifikované rastliny. Len nedávno americké úrady oznámili, že uvažujú aj o rybách či o mäse.

Nie všetky dôležité myšlienky však budú okamžite využiteľné. Niektoré nám „iba“ povedia, aký svet nás obklopuje. Urýchľovač neďaleko Ženevy možno predvedie, či má naša fyzika pravdu a jestvuje Higgsov bozón. Alebo možno zistíme, že žijeme v supersymetrickom svete, na ktorý dokonca neverí ani väčšina časticových fyzikov.

V najbližších rokoch pravdepodobne nájdeme množstvo planét, ktoré budú pripomínať Zem. Pri mnohých zistíme, že tam môžu jestvovať podmienky vhodné na život. Aj keď to New Scientist nespomína, možno sa v najbližších rokoch dočkáme potvrdenia, že život sa nevyvinul iba na našej planéte.

Univerzálne lieky

Možno nájdeme dôkazy, že život na Zem priniesli kométy či asteroidy. Alebo zistíme, že kamene z Marsu nám nemusia rozprávať iba príbeh o dávnej minulosti slnečnej sústavy, ale aj o mikróboch, ktoré na červenej planéte žili pred miliardami rokov. Vtedy tam tiekla voda a na Marse boli rozsiahle oceány.

Medzičasom však už budú vedci skúmať dynamiku ľudských spoločností na sociálnych sieťach. A vy sa už nebudete strachovať jesene či zimy, pretože váš lekár vás zaočkoval univerzálnou vakcínou proti všetkým mutáciám chrípky.

Umelé bunky

Craig Venter už dokázal vložiť umelo vytvorenú DNA do bunky. Vedci teraz pracujú na vytvorení umelých bunkových stien. Ďalším krokom budú syntetické bunky.

Druhy na počkanie

Nový život stvoriť ešte nevieme, no môžeme prenášať gény. Čoskoro dokážu vedci stvoriť mikróby na počkanie, ktoré by robili presne to, čo sa do nich „naprogramuje“.

Geoinžinierstvo

Boj proti klimatickej zmene možno vyriešime pomocou zásahov do atmosféry. Môžeme odčerpať CO2 aj vypustiť látky, ktoré budú odrážať slnečné lúče späť do kozmu.

Fotosyntéza

Solárne panely sú relatívne neefektívne. Napodobníme preto prírodu a vyrábať budeme čistú energiu, možno aj nové druhy palív.

Kamene z Marsu

Odhalia nám minulosť slnečnej sústavy a ktovie, možno prinesú aj stopy po mimozemských mikróboch.

Supersymetria

Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači alebo v americkom Tevatrone možno ukážu, že žijeme v supersymetrickom svete. Jeho existencia by vysvetľovala mnohé záhady kvantovej fyziky.

Bežné veci sa začali ako sny vedcov

Budúcnosť ľudského poznania sa takmer nedá odhadnúť. Dokazuje to aj letmý pohľad do dávnej i nedávnej minulosti.

BRATISLAVA. Pred dvomi tisíckami rokov sme si mysleli, že svet je zvláštna plochá doska.

Pred päťsto rokmi vám za tvrdenia, že Zem sa krúti okolo Slnka, hrozilo upálenie na hranici. Pred dvesto rokmi aj mnohí vedci verili, že naša planéta má najviac šesťtisíc rokov a dôkazy tvrdiace opak sú len klamstvom našich zmyslov.

Od lietadla na Mesiac

Pred zhruba sto rokmi bolo pre väčšinu ľudí lietadlo iba čírou fantáziou.

Pred šesťdesiatimi rokmi o človeku na Mesiaci či vesmírnej stanici vraveli najmä autori vedeckej fantastiky.

Pred dvomi desaťročiami sme nemali dôkaz, že v kozme jestvujú planéty aj mimo našej slnečnej sústavy. A pred desaťročím sme si ešte mysleli, že celovečerné 3D filmy v kinách sú úplný nezmysel.

Dnes už hovoríme o umelej bunke a univerzálnych liekoch a snívame o druhej Zemi či mimozemšťanoch. Načúvame im pomocou rádioteleskopov a hľadáme stopy na iných planétach či na mesiacoch.

Koniec ľudskej opice

Keď v roku 1859 vyšla Darwinovi na to obdobie útla kniha Pôvod druhov, vysmievali sa mu v novinách aj na ulici.

Karikaturisti ho kreslili s telom opice (na snímke Wikimedia) a jeho evolučnú teóriu označovali za chorý nezmysel. Dnes sa podobne pozerajú mnohí na fyzikov, ktorí vravia o kvantovom svete a teórii všetkého, o Higgsovom bozóne, tmavej energii a supersymetrii.

Veda vždy predbieha svoju dobu. No odhadnúť, kam bude smerovať v najbližších rokoch, je nesmierne ťažké.

„Niektoré myšlienky sú ťahmi génia, iné jemnými zmenami pohľadu na staré problémy,“ komentuje New Scientist svojich päťdesiat myšlienok. „No všetky zmenia hranice vedy.“

Ak by aj vedci dokázali zrealizovať nie všetky, ale iba niektoré, stále by šlo o zázrak, ktorý nás posunie ďalej. Rovnako ako keď Galileo Galilei namieril svoj ďalekohľad smerom k Mesiacu, Venuši a Jupiteru.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 714
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 853
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 256
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 857
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 320
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 022
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 942
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 571
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 537
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 477

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

ŠPORT

Dvaja hráči dali hetrik. Diváci v Bratislave videli 22 gólov

Oba tímy delia dve miesta v tabuľke.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.