BRATISLAVA. Vyberte sa za mesto. Nájdete tam obrovskú plantáž s umelými listami. Vyrábať budú energiu, pretože ľudstvo medzičasom zvládlo fotosyntézu. Len kúsok vedľa bude stáť skleník a v ňom rastliny, ktoré ste predtým nikde nevideli. Jednoducho nejestvovali, sú výsledkom pokročilého génového inžinierstva.
Veľké nápady
Z výletu sa vrátite domov a po príchode sa sama zapne elektronika z nových materiálov. Na tenučkej obrazovke z grafénu sa stanete účastníkom 3D dokumentu o výlete k Marsu a skalám, ktoré odtiaľ priviezli sondy späť na Zem.
Globálne otepľovanie už bude na ústupe, pretože geoinžinieri poslali do atmosféry drobné, neviditeľné čiastočky, ktoré odrážajú slnečné lúče. A ďalší technici práve pripravujú systém, ako odčerpať aj zvyšky nadbytočného oxidu uhličitého.
Všetky tieto predstavy sú dnes vedeckou fantastikou. No podobné myšlienky patria k päťdesiatke nápadov, ktoré podľa magazínu New Scientist zmenia vedu aj spoločnosť. Ich realizáciu či nové objavy môžeme očakávať už v blízkej budúcnosti.
V akom svete žijeme?
Za „zázračný materiál“ grafén udelili tento rok Nobelovu cenu za fyziku.
Aj ostatné nápady sú však podobne významné. Cestu k umelým bunkám už vedci odštartovali, génové inžinierstvo funguje roky a na stoly sa dostali prvé geneticky modifikované rastliny. Len nedávno americké úrady oznámili, že uvažujú aj o rybách či o mäse.
Nie všetky dôležité myšlienky však budú okamžite využiteľné. Niektoré nám „iba“ povedia, aký svet nás obklopuje. Urýchľovač neďaleko Ženevy možno predvedie, či má naša fyzika pravdu a jestvuje Higgsov bozón. Alebo možno zistíme, že žijeme v supersymetrickom svete, na ktorý dokonca neverí ani väčšina časticových fyzikov.
V najbližších rokoch pravdepodobne nájdeme množstvo planét, ktoré budú pripomínať Zem. Pri mnohých zistíme, že tam môžu jestvovať podmienky vhodné na život. Aj keď to New Scientist nespomína, možno sa v najbližších rokoch dočkáme potvrdenia, že život sa nevyvinul iba na našej planéte.
Univerzálne lieky
Možno nájdeme dôkazy, že život na Zem priniesli kométy či asteroidy. Alebo zistíme, že kamene z Marsu nám nemusia rozprávať iba príbeh o dávnej minulosti slnečnej sústavy, ale aj o mikróboch, ktoré na červenej planéte žili pred miliardami rokov. Vtedy tam tiekla voda a na Marse boli rozsiahle oceány.
Medzičasom však už budú vedci skúmať dynamiku ľudských spoločností na sociálnych sieťach. A vy sa už nebudete strachovať jesene či zimy, pretože váš lekár vás zaočkoval univerzálnou vakcínou proti všetkým mutáciám chrípky.
Umelé bunky
Craig Venter už dokázal vložiť umelo vytvorenú DNA do bunky. Vedci teraz pracujú na vytvorení umelých bunkových stien. Ďalším krokom budú syntetické bunky.
Druhy na počkanie
Nový život stvoriť ešte nevieme, no môžeme prenášať gény. Čoskoro dokážu vedci stvoriť mikróby na počkanie, ktoré by robili presne to, čo sa do nich „naprogramuje“.
Geoinžinierstvo
Boj proti klimatickej zmene možno vyriešime pomocou zásahov do atmosféry. Môžeme odčerpať CO2 aj vypustiť látky, ktoré budú odrážať slnečné lúče späť do kozmu.
Fotosyntéza
Solárne panely sú relatívne neefektívne. Napodobníme preto prírodu a vyrábať budeme čistú energiu, možno aj nové druhy palív.
Kamene z Marsu
Odhalia nám minulosť slnečnej sústavy a ktovie, možno prinesú aj stopy po mimozemských mikróboch.
Supersymetria
Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači alebo v americkom Tevatrone možno ukážu, že žijeme v supersymetrickom svete. Jeho existencia by vysvetľovala mnohé záhady kvantovej fyziky.
Bežné veci sa začali ako sny vedcov
Budúcnosť ľudského poznania sa takmer nedá odhadnúť. Dokazuje to aj letmý pohľad do dávnej i nedávnej minulosti.
BRATISLAVA. Pred dvomi tisíckami rokov sme si mysleli, že svet je zvláštna plochá doska.
Pred päťsto rokmi vám za tvrdenia, že Zem sa krúti okolo Slnka, hrozilo upálenie na hranici. Pred dvesto rokmi aj mnohí vedci verili, že naša planéta má najviac šesťtisíc rokov a dôkazy tvrdiace opak sú len klamstvom našich zmyslov.
Od lietadla na Mesiac
Pred zhruba sto rokmi bolo pre väčšinu ľudí lietadlo iba čírou fantáziou.
Pred šesťdesiatimi rokmi o človeku na Mesiaci či vesmírnej stanici vraveli najmä autori vedeckej fantastiky.
Pred dvomi desaťročiami sme nemali dôkaz, že v kozme jestvujú planéty aj mimo našej slnečnej sústavy. A pred desaťročím sme si ešte mysleli, že celovečerné 3D filmy v kinách sú úplný nezmysel.
Dnes už hovoríme o umelej bunke a univerzálnych liekoch a snívame o druhej Zemi či mimozemšťanoch. Načúvame im pomocou rádioteleskopov a hľadáme stopy na iných planétach či na mesiacoch.
Koniec ľudskej opice
Keď v roku 1859 vyšla Darwinovi na to obdobie útla kniha Pôvod druhov, vysmievali sa mu v novinách aj na ulici.
Karikaturisti ho kreslili s telom opice (na snímke Wikimedia) a jeho evolučnú teóriu označovali za chorý nezmysel. Dnes sa podobne pozerajú mnohí na fyzikov, ktorí vravia o kvantovom svete a teórii všetkého, o Higgsovom bozóne, tmavej energii a supersymetrii.
Veda vždy predbieha svoju dobu. No odhadnúť, kam bude smerovať v najbližších rokoch, je nesmierne ťažké.
„Niektoré myšlienky sú ťahmi génia, iné jemnými zmenami pohľadu na staré problémy,“ komentuje New Scientist svojich päťdesiat myšlienok. „No všetky zmenia hranice vedy.“
Ak by aj vedci dokázali zrealizovať nie všetky, ale iba niektoré, stále by šlo o zázrak, ktorý nás posunie ďalej. Rovnako ako keď Galileo Galilei namieril svoj ďalekohľad smerom k Mesiacu, Venuši a Jupiteru.
Tomáš Prokopčák
