Spôsobov, akým sa deti začínajú učiť bicyklovať, je viacero. Azda najčastejším prípadom je prechod z trojkolky. Dieťa sa na nej naučí šliapať do pedálov, ale väčšinou mu chýba schopnosť udržať rovnováhu. Iným medzičlánkom je bicykel s pomocnými kolieskami. Ten na rozdiel od trojkolky dieťa oboznámi so systémom zadnej nožnej brzdy (teda „šliapania naspäť“), ale ani tento spôsob nie je z hľadiska budúceho udržania rovnováhy najlepší.
Zdá sa, že najvhodnejším prostriedkom na prechod k bicyklu sú takzvané odrážadlá, po anglicky balance bicycle. Ich hlavnou výhodou je, že počet súčiastok, ktoré by mohli dieťa zraniť, je redukovaný na minimum – nemajú pedále, a teda ani ozubené kolesá a reťaz, a chýbajú im aj pomocné kolieska. Kostra, riadidlá a dve (pre najmenšie deti štyri) kolesá pomáhajú deťom nacvičiť si držanie rovnováhy.
Starý vynález
Ak vám to pripomína predchodcov dnešných bicyklov, nemýlite sa. Prvé odrážadlo, známe v nemčine ako Laufmachine, vymyslel a v roku 1818 patentoval nemecký lesník a vynálezca Karl Dreis. Tento „behací stroj“ tvorila kostra, na ktorej boli pripevnené dve kolesá a riadidlá. Do pohybu ho dával jazdec, ktorý sa odrážal nohami od zeme.
V priebehu pár rokov sa stal veľmi populárnym a pritiahol mnohých výrobcov, ale aj odporcov. Mnohé mestá vraj zakázali jeho používanie, pretože jeho majitelia spôsobili veľa nehôd s chodcami. Nevýhodou totiž bolo, že sa na ňom len ťažko brzdilo.
A tiež to, že nemal nastaviteľné sedadlo. Po krátkom čase upadol do zabudnutia, ktoré trvalo až do šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia, keď mu vo Francúzsku pridali ozubený prevod, reťaz a pedále a tak vznikol bicykel.
Na nohách a na zadku
Dnešné deti by sa však nevýhod behacieho bicykla nemali báť. Sedadlá sú nastaviteľné podľa výšky a niektoré z odrážadiel majú aj ručnú brzdu. Odrážadlá sú určené pre deti od osemnásť mesiacov do šiestich rokov.
Najjednoduchší spôsob, akým sa dajú používať, je, že dieťa sa drží riadidiel a chodí. Časom ho to však prestane baviť, sadne na sedadlo a začne sa striedavo odrážať oboma nohami.
Výhodou odrážadla oproti bežnému detskému bicyklu s prídavnými kolieskami je, že sa malý jazdec najskôr naučí držať rovnováhu a až neskôr šliapať do pedálov. Bicykel s pomocnými kolieskami totiž vyžaduje náročnejšiu koordináciu pohybov a udržanie rovnováhy: dieťa musí vedieť šliapať a riadiť zároveň.
Navyše, pri prechode na obyčajný bicykel sa len veľmi ťažko vzdáva návyku na zadné kolieska. Nemenej dôležité ako držanie rovnováhy je sloboda dieťaťa, ktoré samo rozhoduje o rýchlosti, ktorou sa bude učiť.
Bez výbavy to nejde
Popularita odrážadiel narástla už v polovici deväťdesiatych rokov, k nám sa však dostali až nedávno. Prvé sa vyrábali najmä z dreva a z plastu, dnes však dostať aj oceľové, hliníkové či sklolaminátové kúsky. Slovenskí predajcovia ponúkajú množstvo druhov a veľkostí viacerých značiek, ako je napríklad holandský FirstBike alebo nemecký Puky.
Ceny výrobkov sa v závislosti od značky, materiálu a veľkosti pohybujú od päťdesiat do sto eur. 
Môžu sa však vyšplhať aj vyššie. Výrobcovia totiž neváhajú a lákajú deti a rodičovské peňaženky na vychytávky typu horské pneumatiky či bubnové brzdy.
K štandardnému vybaveniu už patria bezpečnostné vidlice, ktoré zabraňujú, aby sa pretočili riadidlá, výškovo nastaviteľné ergonomické sedadlo či bezpečnostné rukoväte, ktoré, v prípade, že dieťa predsa len spadne, môžu zabrániť poraneniu.
Keď nič iné, to, že sa dieťa naučí rýchlo udržať rovnováhu a bez námahy udrží tempo s dospelými, môže stáť za to.
