SME

Druhá Zem možno neexistuje

Európski astronómovia tvrdia, že Gliese 581 g nevedia nájsť. Austrálsky vedec zase, že z toho smeru zachytil podozrivý mimozemský signál.

Jestvuje Gliese 581 g alebo nie?Jestvuje Gliese 581 g alebo nie? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - NASA)

Európski astronómovia tvrdia, že Gliese 581 g nevedia nájsť. Austrálsky vedec zase, že z toho smeru zachytil podozrivý mimozemský signál.

BRATISLAVA. Mala sa volať Gliese 581 g a má byť prvým z dlhého radu exoplanét, ktoré sa podobajú na našu Zem. Pred dvomi týždňami sa preto odborná i laická verejnosť tešila zo správy, že po jedenásťročnom pozorovaní sa americkým vedcom z Kalifornskej univerzity podarilo nájsť planétu, na ktorej by mohli jestvovať podmienky vhodné pre život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nazvali ju Gliese 581 g, ležať mala pri svojom červenom trpaslíkovi a spolu s ďalšími piatimi planétami (vedci vtedy objavili aj planétu Gliese 581 f) obiehať okolo svojej hviezdy vo vzdialenosti asi 20 svetelných rokov od našej planéty.

SkryťVypnúť reklamu

Gliese 581 g nie je?

Možno však bola radosť predčasná. Tím vedcov združených v konzorciu pod vedením švajčiarskeho Ženevského observatória, ktorý našiel v tejto planetárnej sústave predchádzajúce štyri exoplanéty, tvrdí, že Gliese 581 g nedokáže v sústave nájsť.

Vedci to skúšali v dátach, ktoré nazhromaždili za viac ako šesť rokov. Prítomnosť planéty „f“ zrejme pri hviezde potvrdili. Problém je však s tou "dôležitejšou" exoplanétou.

Takzvaná „druhá Zem", planéta Gliese 581 g, sa má podľa Američanov nachádzať v obývateľnej zóne, ktorá umožňuje prítomnosť tečúcej vody na povrchu planéty.

Svoju hviezdu obehne za 37 dní a teplota by mala dosahovať teploty od mínus tridsať do približne sedemdesiat stupňov. Natáčať by sa mala k svojmu slnku vždy tou istou stranou.

SkryťVypnúť reklamu

V európskych údajoch nie je

Americkí astronómovia tieto informácie zistili vďaka vlastnými pozorovaniam, aj vďaka údajom od európskeho konzorcia. Tím pod vedením Švajčiarov však teraz svoj vlastný súbor dát ešte rozšíril a napriek tomu podľa magazínu Science nebol schopný nájsť stopy po vytúženej exoplanéte.

„Nevidím žiadne dôkazy hovoriace pre piatu planétu," napísal pre Science Francesco Pepe zo Ženevského observatória.

Už pred dvomi týždňami vedci vyzývali na opatrnosť. Jednak tvrdili, že je predčasné vravieť nielen o mimozemskom života na vzdialenej planéte, priskoro je možno vnímať existenciu Gliese 581 g ako dokázanú.

Prítomnosť planéty pri hviezde mali potvrdiť ďalšie pozorovania. Tie však podľa európskeho tímu zatiaľ naznačujú opak.

SkryťVypnúť reklamu

Mimozemský signál?

Existencia Gliese 581 g však možno nie je najväčšou záhadou v tomto planetárnom systéme. Média si totiž spomenuli na asi dva roky staré vyhlásenie austrálskeho astronóma Ragbira Bhathala z University of Western Sydney.

Člen programu SETI údajne v decembri 2008 v oblasti Gliese 581 pozoroval zvláštny signál, ktorému podľa neho možno priradiť mimozemský a umelý pôvod. To bolo takmer o dva roky skôr, ako prišli Američania so správou, že by sa v tejto oblasti mohla nachádzať obývateľná planéta.

„Našli sme však tento ostrý signál, čosi pripomínajúce laser, teda jednu z vecí, ktoré hľadáme," povedal Bhathala pre bulvárny Daily Mail.

Zverejnenie tejto informácie však podľa Universe Today kritizoval aj Frank Drake, zakladateľ programu SETI. Drake údajne austrálskeho vedca požiadal o poskytnutie presnejších informácií, no ten to odmietol.

SkryťVypnúť reklamu

„Som veľmi podozrievavý," dodal pre Fox News Drake. „Myslím si, že je veľmi nepravdepodobné, aby signál prišiel smerom od Gliese 581."

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk . Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku .

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu