BRATISLAVA. Ak bežný pracovník vytvorí pre svoju firmu za určitý čas 100 eur, tak jeho kolega, ktorý je v pracovnom čase zároveň bežným používateľom Facebooku, je prínosom o jedno euro a päťdesiat centov menej.
Hovorí to často citovaný prieskum firmy Nucleus Research, ktorý skúmal vzťah práce a používania sociálnych sietí počas nej.
Keď sa na problém viacerých činností popri práci pozreli vedci z univerzity MIT, vyšlo im, že to dohromady príliš nejde. Nedovolí to podstata ľudského mozgu.
„Ľudia nedokážu robiť dve veci naraz. A aj keď tvrdia, že to dokážu, len klamú samých seba,“ citoval server npr.org neurovedca Earla Millera z MIT.
Priateľ alebo nepriateľ
No na vec existuje aj iný pohľad. Čo ak je práve Facebook tým pravým chvíľkovým rozptýlením, ktoré pomôže zamestnancovi vzkriesiť unavenú myseľ? O tomto efekte sociálnych sietí je presvedčený Brendan I. Koerner, publicista známy z magazínu Wired alebo The New York Times.
„Ľudia neboli stvorení pre konštantné sústredenie sa na zadané úlohy. Chvíľa venovaná zamysleniu sa nad niečím iným môže rozptýliť duševnú záťaž, a umožní nám vidieť vec čerstvými očami,“ napísal Koerner pre magazín Wired.
Firmy Facebook riešia
Oba tieto pohľady sú viditeľné i v prístupe firiem, aspoň podľa miniprieskumu SME. K Facebooku sa stavajú viac-menej podľa toho, akú prácu ich zamestnanci robia a v akom odvetví pôsobia.
Strohý zákaz Facebooku uplatňuje napríklad bratislavský Slovnaft. Podľa jeho hovorcu Antona Molnára sa tak rozhodli v presvedčení, že sociálne siete vyrušujú pozornosť a efektivitu práce znižujú.
Obmedzenie prístupu na internet rieši firma technickými prostriedkami a týka sa ľudí naprieč celou organizačnou štruktúrou firmy. Jedinými, komu na firemnom počítači povolia Facebook, sú ľudia, ktorí ho k práci nevyhnutne potrebujú.
To však Slovnaftu nebráni mať na Facebooku vlastnú stránku. Má vyše štyri stovky fanúšikov. Príkladom tolerantného prístupu môže byť technologická firma Eset. Jej hovorca Braňo Ondrášik tvrdí, že Facebook vo firme využívajú všetci zamestnanci bez obmedzení.
V niektorých prípadoch je to dokonca prínosom, pretože Facebook si zvykli používať aj na vzájomnú komunikáciu. Podľa Ondrášika firma počíta s tým, že jej ľudia dokážu svoj čas využívať zodpovedne.
Firma Eset má tiež na Facebooku svoju stránku. Počet jej fanúšikov je vyše 17 500.
Ľudia sa kontrolujú
Ak firmy práve zvažujú, či zablokovať sociálne siete svojim ľuďom, môžu počítať s tým, že ľudia to budú rešpektovať .
V prieskume denníka SME, v ktorom na otázky odpovedali takmer dve tisícky ľudí cez Facebook SME a webovú stránku sme.sk, si tvrdenie, že zamestnávateľ má na takýto krok plné právo, osvojili takmer dve tretiny z nich.
No súčasne si takmer polovica opýtaných myslí, že takáto firemná politika zhorší atmosféru na pracovisku.
Dva identické dotazníky sme uverejnili na stránke sme.sk aj na Facebooku. Dáta sa zbierali oddelene. Ukázalo sa, že ľudia na Facebooku odpovedali rovnako, ako ľudia, ktorí dotazník našli cez hlavnú webovú stránku SME.
Ľudia, ktorí sú na Facebooku teda vnímajú problém rovnako ako tí, ktorí sociálnu sieť nevyužívajú.
Tri štvrtiny ľudí si myslia, že obmedzenie pracovnému výkonu nepomôže vôbec alebo takmer vôbec.
Z internetového prieskumu vyplynulo i to, že striktný zákaz Facebooku nie je v slovenských firmách bežný. Približne každý šiesty účastník prieskumu tvrdil, že má prístup na web obmedzený. Z tých, ktorí si na internet môžu beztrestne odskočiť, približne polovica hovorí, že jeho používanie v práci vo vlastnom záujme kontroluje.
