Vek spór piatich druhov pečeňoviek, ktorých fosílie objavili v riečnych sedimentoch na severozápade Argentíny, stanovili na 471 až 473 miliónov rokov.
BRATISLAVA. Argentínsko-belgický tím vedcov z Instituto Argentino de Nivología, Glaciología y Ciencias Ambientales (IANIGLA), Universidad Nacional de Córdoba a Université de Liege objavil v Argentíne najstaršie fosílne pozostatky suchozemských rastlín.
Ide o spóry pečeňoviek staré 471 až 473 miliónov rokov, z čoho vyplýva, že osídlenie pevniny rastlinami sa udialo o minimálne desať milión rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Doteraz najstaršie spóry pečeňoviek sú staré 461 až 463 miliónov rokov a pochádzajú zo Saudskej Arábie a Českej republiky.
Pečeňovky patria medzi machorasty. Ide o veľmi jednoduché rastliny, ktoré sa pravdepodobne vyvinuli zo sladkovodných mnohobunkových rias. Objav týchto spór, ktoré sa našli v sedimentoch rieky Rio Capillas na severozápade Argentíny, je ďalším dôkazom, že práve pečeňovky sú predchodcami všetkých súčasných suchozemských rastlín.
Nájdené spóry patrili piatim druhom z piatich rôznych rodov, z čoho vyplýva, že v tom čase už boli pečeňovky diverzifikovanou skupinou.
Vedci preto predpokladajú, že rastliny mohli osídliť pevninu už v období pred 499 miliónmi rokov.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
