Tri nové sopky sa nachádzajú neďaleko severného pobrežia ostrova, čím sa počet známych kráterov v tejto oblasti zvýšil na 16. Ležia ako perly na 500-kilometrovej "šnúre", ktorá sa tiahne po morskom dne severovýchodným smerom. Asi polovica sopiek je ešte aktívna a zásobuje Tichý oceán horúcou vodou a minerálmi.
Podvodnú vulkanickú aktivitu na tomto mieste Nového Zélandu dokázali vedci prvýkrát v roku 1999. Medzi tromi novoobjavenými krátermi je aj najväčšia sopka v regióne, informoval Cornel de Ronde z Institute of Geological and Nuclear Sciences (GNS). Vedci skúmali morské dno kamerami a sondami a odobrali vzorky, ktoré mali na vzduchu teplotu 57 stupňov Celzia.
Objavenie kráterov bolo dielom náhody. "Keď sme kapitánovi oznámili koordináty cieľa našej cesty, vymenil niektoré čísla a našu loď zaviedol do regiónu vzdialeného dva kilometre južne od vulkánov. Potom sme išli ponad akýsi podvodný pahorok, ktorý bol posiaty sopečnými komínmi," povedal Cornel de Ronde pre BBC.
Pri Novom Zélande sa stretávajú austrálska a pacifická tektonická platňa. Miestom dotyku platní vedie priekopa Kermadec, hlboká až desať kilometrov. Túto oblasť navštívila druhá skupina vedcov a počas 22-dňovej cesty objavila viac ako 50 nových sopečných kráterov. Geológov prekvapilo, že niektoré vulkány sú aktívne, zatiaľ čo ich bezprostrední susedia dávno vyhasli.
Svet podvodných vulkánov, prezývaných čierni fajčiari, je rajom biológov, pretože sú domovom často neznámych druhov rastlín a živočíchov. Nebolo to inak ani tomto prípade. Podľa Steva O'Sheu z novozélandského Národného inštitútu pre vodu a výskum atmosféry (NIWA) sa podarilo identifikovať tri nové druhy mušlí. Úspešní boli mikrobiológovia, ktorí na svojej výskumnej lodi vypestovali morské mikróby z úpätí vulkánov.
