Vyhlasovali Nobelove ceny. V tomto týždni tak prehlušili akékoľvek iné správy. Dokonca aj také, ktorým by novinári či odborná verejnosť inak venovali veľký priestor. Ako zmienka kdesi na okraji tak zväčša skončil dosiaľ najstarší dinosaurus (o tom sme písali), aj to, že Saturnove prstence vznikli ako pozostatky veľkej kozmickej zrážky, keď si to jeden z mesiacov planéty – obrovský možno ako Titan - namieril rovno do nej (o tom sme dokonca ani nepísali).
Jednoducho neboli miesto ani kapacity. Vedeckí novinári a popularizátori skladali každý deň rýchlokurz geniality, aby zhruba za trištvrte hodiny až dve pochopili to, čím sa laureáti Nobelových cien zaoberali veľkú časť kariéry. A ešte presvedčili svojich čitateľov, že aspoň zhruba tušia, o čom je reč. Niežeby to vždy bola pravda.
Na druhej strane, len málokedy v roku dostáva veda tak veľa priestoru, ako tento týždeň. V pondelok tak spoločnosť riešila, či je, alebo nie je etická asistovaná reprodukcia, koľkým párom dala možnosť na vlastné deti a čo na to Vatikán. A keď sme konečne pochopili, čo znamená Edwardsovo in vitro a systém , akým umelé oplodnenie prebieha, už sme zisťovali, čože je to ten grafén.
Po medicíne totiž nasledovala nobelovka za fyziku a tú získali pôvodom ruskí vedci za izolovanie supermateriálu, ktorý raz môže spôsobiť – a niektoré firmy tvrdia, že už spôsobuje – revolúciu v elektronike. Vtipné pritom bolo zistenie, že Andre Geim len pred desiatimi rokmi získal žartovnú Ig Nobelovu cenu za levitujúcu žabu (áno, bol to prejav magnetizmu a isteže tam nešlo len o dokázanie, že žaba môže lietať).
Najzložitejšie to však bolo v stredu. Niežeby sme nemali chémiu radi, ale úprimne, kto z najširšej verejnosti okrem chemikov kedy počul o paládiovej katalýze? Pritom reakcie laureátov nobeloviek už teraz pomáhajú pri vytváraní liekov alebo nových materiálov.
Okrem Nobelových cien za prírodovedné disciplíny sme sa dozvedeli, že nás môže čakať nová doba ľadová. Teda, ak by prestal fungovať Golfskú prúd. Nič proti poľským a ruským vedcom, no merania satelitov i ich oveľa prestížnejších kolegov hovoria čosi úplne iné. Ale čo už, keď ľudí široko ďaleko zaujímala najviac práve táto klimatická kačica?
Inak mimochodom, ak máte tiež pocit, že váš šéf je úplne nekompetentný babrák, možno máte pravdu. Lenže on sám za to nemôže, chyba je skôr niekde „v matrixe“. Výhodnejšie by vraj bolo vyberať kandidátov na kariérny postup náhodou. Trebárs z klobúka.
