(23. 5. – 29. 5. 2002)
* Americkým fyzikom z University of Colorado vedeným Neilom Claussenom sa asi podarilo sčasti premeniť rubídiové atómy v Boseovom-Einsteinovom kondenzáte (fáza hmoty, v ktorej sú všetky jej zložky v rovnakom kvantovom stave) na unikátny molekulový kondenzát.
* Astronómovia Kern a Martin z California Institute of Technology objavili optické pulzácie z anomálneho röntgenového pulzaru 4U0142+61. Ide zrejme o magnetar, neutrónovú hviezdu so supersilným magnetickým poľom až desať miliárd tesla, rozbíjajúcim atómy.
* V oceáne pod hrubým ľadom na Jupiterovom mesiaci Europa by podľa Elisabetty Pierazzovej a Chrisa Chybu zo SETI Institute malo byť dosť biogénnych prvkov kometárneho pôvodu.
* Kanadsko-americkému tímu geológov na čele s M. G. Bostockom z University of British Columbia sa podarilo zobraziť klin v zemskom plášti pod južnou časťou Kaskádových vrchov na západe USA. Identifikovali jeho horninové zloženie, čo pomôže predpovedať zemetrasenia.
* Britskí vedci vedení Juliou Dayovou z University of Cambridge zistili z otlačkov končatín, že v stádach sauropodných dinosaurov pred 163 miliónmi rokov spolunažívali ich dva druhy.
* Hypsodontia, chrup s vysokými korunkami, súvisí s evolúciou pasúcich sa cicavcov koncom treťohôr. Jukka Jernvall a Mikael Fortelius z University of Helsinki rozborom fosílií z čias pred 5-18 miliónmi rokov zistili, že najhypsodontnejšie cicavce vtedy boli aj najhojnejšie.
* Americkí vedci z University of Iowa na čele s Pradeepom Singhom zistili, že laktoferrín, bielkovina z výlučkov, ako slzy a hlien, ale aj materské mlieko, bráni baktériám Pseudomonas aeruginosa vytvárať na orgánoch nebezpečné biofilmy, odolávajúce antibiotikám (na snímke).
* Podľa Stephena Strittmattera s kolegami z Yale University School of Medicine malý bielkovinový fragment, peptid NEP1-40, umožňuje regeneráciu miechových a mozgových neutrónov. Blokuje totiž iný peptid, Nogo-66, ktorý naopak túto regeneráciu zastavuje.
* Vyše stočlenný tím genetikov na čele s Richardom Muralom z firmy Celera Genomics porovnal myší chromozóm 16 so zodpovedajúcimi časťami ľudského genómu. Zo 731 myších génov iba 14 nemá ľudské náprotivky. Na myšie medicínske modely sa možno spoľahnúť.
* Nemecko-britský tím na čele s Danielom Gembrisom z Forschung Zentrum v Jülichu si myslí, že väčšina atletických rekordov v posledných dvadsiatich rokoch padala vďaka náhodným faktorom ako vietor, klíma či nadmorská výška, nie vďaka lepšiemu tréningu či početnejším atlétom. (5D)
