Slnečná koróna je pretkaná obrovskými koronálnymi oblúkmi, ktoré sú zahnuté pozdĺž magnetických siločiar. V týchto oblúkoch prúdi rýchlosťou až 320 000 kilometrov za hodinu horúca plazma, píše Amy Winebargerová a jej kolegovia z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku v Cambridge, štát Massachusetts, v časopise Astrophysical Journal Letters. Na Zemi, kde je 28-krát slabšia gravitácia, by takýto vietor fúkal rýchlosťou 4800 kilometrov za hodinu.
Gigantické koronálne oblúky, siahajúce státisíce kilometrov nad povrch Slnka, boli doteraz považované za kanály naplnené plazmou, ktoré sú uväznené v magnetických siločiarach. Hustota plazmy by mala byť kvôli gravitácii na vrchole oblúka menšia ako na jeho začiatku, skutočnosť je však iná – je rovnaká v obidvoch oblastiach.
Za tento stav sú podľa Winebargerovej zodpovedné práve nadzvukové vetry, ktoré pomáhajú plazme nájsť si cestu medzi silnými magnetickými poľami v koróne. Príčinou vetrov je „skrat“ medzi oblasťami s rôznou teplotou, pričom materiál z teplejších oblastí sa tlačí do chladnejších regiónov.
Tento nový fenomén by mohol odpovedať na dávno vyslovenú otázku, prečo je koróna horúcejšia ako povrch Slnka. „Tento objav úplne zmení náš obraz o koronálnych oblúkoch,“ povedala Winebargerová. „Existuje veľa teórií o zahriatí koróny na viac ako milión stupňov, ale len niektoré vysvetľujú nadzvukové plazmové vetry.“
(tasr)
