SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

„Slizká žaba“ alebo biologické laboratórium?

Práve teraz, v jarnom období nám tieto obojživelníky dávajú jasne na vedomie svoju prítomnosť. Každoročne v oblastiach susediacich s rybníkmi a stojatými vodnými ramenami vypukne podvečer koncert, ktorým samce žiab dávajú najavo celému svetu, ale predovše


tkým svojim vyvoleným, odhodlanie splodiť novú generáciu.

Rituál párenia žiab sa opakuje milióny rokov

Tento rituál sa zrodil v dávnej prehistórii Zeme a doba, ktorá uplynula od zrodu týchto vývojovo „najmodernejších“ obojživelníkov, je pre ľudské chápanie nepredstaviteľná. Bolo to zhruba pred 200 miliónmi rokov na konci obdobia triasu, teda v dobe, keď sa na našej planéte objavili prvé dinosaury.

Na Zemi vtedy jestvoval len jeden kontinent nazývaný Pangea. Bol z väčšej časti pokrytý púšťami, no tam kde sa nachádzala sladká voda, boli aj žaby a s príchodom doby rozmnožovania kládli do vodných tôní tisíce a tisíce vajíčok. Z nich sa liahli malé žubrienky, od ktorých ako od zdroja potravy záviselo množstvo živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšina z vtedajších živočíšnych druhov už dnes nežije. Rituál párenia žiab sa na tejto planéte opakuje už milióny rokov s neuveriteľnou pravidelnosťou odvtedy, keď sa genóm (súbor génov) ich predkov – krytolebcov – prvýkrát interpretoval novým a originálnym spôsobom. Tak sa v dávnych dobách zrodili prvé žaby. Stratili chvost, zato sa im však predĺžili zadné nohy, ktoré využívajú na skákanie a plávanie. (To máme so žabami spoločné; tiež sme stratili chvost ešte ako ľudoopy a tiež sa nám predĺžili a zosilneli zadné končatiny.)

Pekelné stvorenia i pochúťka

Človek sa so žabami stretával od nepamäti. Niekedy sa k nim správal s úctou, často ich však považoval za „pekelné stvorenia“, ktoré prinášajú nešťastie. No opak je pravdou a podiel žiab na vývoji ľudskej kultúry a vedy je mimoriadny. Indiáni z Amazónie používajú jed z tzv. šípových žiab na lov koristi. Pre Francúzov sú zasa vyhľadávanou pochúťkou. V dávnych dobách naši predkovia používali rosničku na predpovedanie počasia a dnes tak voláme hlásateľky počasia v televízii.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzácny modelový organizmus pre vedu

Celkom rozdielnym spôsobom prispeli žaby k rozvoju biologických vied. Žaba je jedným z najobľúbenejších modelových organizmov vo fyziológii. Na žabej koži bol prvýkrát dokázaný aktívny transport látok cez bunkové membrány. V 19. storočí bola objavená elektrina a neskôr „biologická elektrina“. Na počiatku výskumu elektrických potenciálov na membránach nervových buniek stáli opäť pokusy so žabami.

Avšak, žaby sú vhodné aj ako modelový organizmus pre výskumy genetikov a embryológov. Druh africkej žaby Xenopus laevis, alebo Drápnatka vodná, bol prvým stavovcom, na ktorom boli odskúšané techniky klonovania. Vajíčka a žubrienky týchto žiab sú skoro priesvitné, preto sa veľmi dobre hodia na genetické experimenty, pri ktorých sa dostávame bližšie k pochopeniu niektorých vývojových ochorení, ale aj samotného procesu, pri ktorom z oplodneného vajíčka vzniká embryo a plod.

Skryť Vypnúť reklamu

Skokany „kašlú“ na definície

Dnes na celom svete žiab ubúda. Niektoré vzácne druhy už navždy vymizli a s nimi aj ich jedinečné gény. Hrozí, že tieto obojživelníky zmiznú skôr, ako ich naozaj začneme plne chápať. Ani zďaleka o nich totiž nevieme všetko. Systematická biológia vytvorila definíciu živočíšneho druhu, ktorá vraví, že druhom je populácia živočíchov alebo rastlín, ktoré sú schopné sa medzi sebou páriť a tak splodiť novú rozmnožovaniaschopnú generáciu.

Ale tzv. zelené alebo vodné skokany zrejme túto definíciu nepoznajú. Na našom území totiž žijú dva druhy zodpovedajúce uvedenej definícii – skokan rapotavý a skokan krátkonohý. Ale tam kde sa vyskytujú spoločne, dochádza medzi nimi ku kríženiu a vzniká plodné potomstvo, tzv. kleptron, ktorý sa volá skokan zelený. Je to niečo podobné, ako keď sa skríži somár s koňom. No na rozdiel od ich potomstva – mulice a mula, je skokan zelený schopný splodiť nové potomstvo a je mu celkom jedno, či jeho partner v párení bude skokan rapotavý, krátkonohý alebo zelený. Dokonca boli v populácii týchto skokanov zaznamenané aj triploidné jedince, čo znamená, že majú tri sady chromozómov. Podobný úkaz je bežný u rastlín, nie však u živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ešte naučia farmaceutov?

Žaby však nie sú prínosom len pre genetiku. Je možné, že nové poznatky o obojživelníkoch v krátkej budúcnosti ovplyvnia aj farmaceutický priemysel. Tieto živočíchy majú totiž veľmi citlivú kožu, ktorú si musia neustále udržiavať vlhkú, aby nevyschli. Vodné prostredie je však plné rôznych baktérií a žaba alebo mlok, ktorý by sa takému intenzívnemu náporu nevedel ubrániť, by v evolúcii neobstál.

A tak je koža obojživelníkov doslova biochemickou továrňou na množstvo veľmi užitočných látok. Nie sú to len jedy, ktorými sa žaby bránia pred veľkými predátormi, ale aj látky schopné zabíjať baktérie podobne ako antibiotiká. V období, keď rezistencia baktérií na antibiotiká narastá doslova geometrickým radom, je toto zistenie veľmi povzbudzujúce. Preto neopovrhujme týmito malými tvormi. Za veľa vecí im už vďačíme a ani netušíme, čo všetko sa ešte od žiab naučíme. Obyčajné „slizké žaby“ si skutočne zaslúžia našu úctu a rešpekt.

Skryť Vypnúť reklamu

PETER ŠTEFÁNIK

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na koronavírus.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.
Premiér Igor Matovič.

Na Orave sa začal pilotný projekt testovania na Covid-19 (minúta po minúte)

Testovanie zabezpečujú zdravotníci, vojaci a dobrovoľníci. Odberné miesta sú otvorené od 8.00 do 12.00 h a od 13.00 do 20.00 h.

Celplošné testovanie na Orave.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  6. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  7. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. Úprava osobného motorového vozidla
  10. Important information for Brazilians living in Slovakia
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 602
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 349
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 620
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 985
  5. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 11 544
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 414
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 182
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 604
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 513
  10. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 459