Predstava, že internet rieši informačné potreby väčšiny užívateľov, je mýtus, hovorí PhDr. RICHARD PAPÍK, PhD., zástupca riaditeľa Ústavu informačných technológií a knihovníctva Filozofickej Fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Aké sú limity internetu ako informačného zdroja?
Hoci som priateľ internetu a pracujem s ním niekoľko hodín denne, myslím si, že je plný neoveriteľných, neúplných a neaktuálnych informácií. Internet je podľa mňa vhodný skôr na obchodovanie, než na získavanie strategických informácií. Vo všetkých oblastiach sa dnes rozvíja práve preto, že sa očakáva dynamická doba elektronického obchodu. Aj nové prostriedky vyhľadávania vznikajú takmer výlučne s nejakým podnikateľským plánom, teda pre účely e-commerce.
Prečo by sa však rovnako dynamicky nemohla ďalej rozvíjať aj oblasť informácií?
Konkurenčný boj vo svete dnes spočíva najmä v schopnosti prísť s niečím novým, niečo vymyslieť. Na internete preto nikdy nebudú dostupné napríklad vedecké informácie vznikajúce v oblasti výskumu a vývoja, či už v štátnych výskumných ústavoch alebo súkromných laboratóriách. To sú však práve tie najkvalitnejšie informácie. Ak sa chcete seriózne zaoberať napríklad chorobou AIDS, bude pre vás užitočnejších dvadsať odkazov na rôzne webové stránky, alebo jedna súhrnná správa z výskumu, na ktorom pracovalo niekoľko univerzít? Pozriete si zrejme oboje, ale komplexná správa vaše potreby uspokojí lepšie.
Internet je však dnes pre milióny ľudí veľmi užitočným zdrojom informácií.
Iste, je a aj zostane vynikajúcim zdrojom pre všetkých, ktorí hľadajú bežné informácie – trebárs čas odchodu vlaku či odletu lietadla, predpoveď počasia alebo ich zaujíma, čo píšu dnešné noviny. Pokiaľ však chcete ísť do hĺbky a podrobne študovať ľubovoľnú problematiku – jednoducho pokiaľ ste odborníkom v určitej oblasti – budete musieť hľadať štruktúrovanejšie informácie a znalosti. Za tými budete musieť väčšinou ísť do plateného priestoru, hľadať v „skrytom webe“ schovanom za bariérou plateného prístupu, v databázach alebo v digitálnych knižniciach. Väčšina odborníkov je totiž nútená v rámci zákonitostí publikovania informácií prezentovať sa v prestížnych klasických alebo elektronických periodikách, nie voľne na internete.
Prvým veľkým vyhľadávačom, ktorý sa sústredil na poskytovanie kvalitných platených informácií, je NorthernLight, odkazy na platené dokumenty však už nájdeme aj na Yahoo. Bude tento trend pokračovať?
NorthernLight sa stal priekopníkom a určite si nájde svojich klientov, najmä medzi veľkými korporáciami. Jeho ambíciou nemusí byť najširší záber na svete, ale získanie profilovaných platiacich zákazníkov, ktorí umožnia ďalší vývoj a zdokonaľovanie vyhľadávacích metód. Je pravdepodobné, že v budúcnosti bude väčšina veľkých vyhľadávačov poskytovať platené aj neplatené služby. Platené služby napokon už dnes množstvo väčších firiem využíva. Väčšinou však o tom mlčia - aj znalosť kvalitného zdroja informácií je totiž obchodnou výhodou a tak sa, pochopiteľne, žiadna firma nechváli, odkiaľ čerpá podklady pre svoje rozhodovanie.
Môžete uviesť príklad pre využitie „skrytých“ platených informačných zdrojov?
Na internete je napríklad bezplatne dostupných množstvo informácií o patentoch. Pokiaľ však potrebuje firma komplexne zmapovať intelektuálnu ochranu určitého výrobku, informácie musia byť absolútne spoľahlivé a úplné. Tu už verejne dostupné informácie nestačia – je nutné využiť profesionálny systém, napríklad databázu spoločnosti DERWENTalebo patentové databáze.
Aké sú ďalšie známe komerčné informačné zdroje dostupné cez internet?
Príkladom za všetky systémy môže byť profesionálne databázové centrum STN International a jeho patentové databázy. Takisto sa môžete pozrieť na Dialogclassic.com, stránku ponúkajúcu prístup do mnohých databáz centra DIALOG Corporation. Tie obsahujú omnoho viac informácií, než celý internet dohromady. Vyhľadávanie v týchto zdrojoch má však len málo spoločného so surfovaním.
Majú platené zdroje informácií význam aj pre bežného užívateľa internetu, napríklad pre študenta vysokej školy?
Študenti o svete platených overiteľnejších informácií takmer nevedia. Ak ich však objavia a uvedomia si cenu kvalitných informácií pre ich diplomovú prácu či vzdelávací proces, môžu získať obrovskú konkurenčnú výhodu – umožní im to robiť veci lepšie a informačne sa dostanú pred svojich vrstovníkov. Jednou z ciest k takýmto informáciám je prístup prostredníctvom knižníc či informačných centier. Tie môžu informácie často sprístupniť zdarma alebo len za symbolickú cenu. Tieto informácie, pochopiteľne, nie sú zadarmo, ale ide často o konzorciálne nákupy informačných zdrojov, ktoré zaplatí univerzita alebo štát. Nech každý posúdi sám, či je dobré objaviť aj „ten druhý svet informácií“ a nepodľahnúť tzv. google-syndrómu, teda neveriť len tomu, čo nájdeme na Google.
Autor: Richard Havroš
