Tunajší ľudia sa bežne dožívajú 80 aj 90 rokov. Podľa štatistík žije v tejto oblasti viac storočných, ako kdekoľvek inde na svete. Informuje o tom na svojej internetovej stránke BBC.
Gizil Gulijevová má údajne 131 rokov. Pri chôdzi sa opiera o palicu, ale sliepky kŕmiť neprestala, napokon robí to každé ráno od 80. rokov 19. storočia.
Úrodné svahy Leriku sa nachádzajú v južnej časti Azerbajdžanu, neďaleko hranice s Iránom. Výdatné zimné dažde zaručujú bohatú úrodu a každý druhý dom obklopuje sad. Pätnásť minút celosvetovej slávy Lerik zažil v roku 1973, keď tu vo veku údajných 168 rokov zomrel Širalev Moslimov. O tom, či sa skutočne narodil v roku 1805 panujú určité pochybnosti, ale aj keby si k svojmu dátumu narodenia desať rokov pridal, ešte stále by bol človekom, ktorý sa dožil najvyššieho veku od čias Starého zákona.
Aké je teda tajomstvo dlhovekosti týchto ľudí? Gizil Gulijevová vraví, že je ukryté v tom, čo jedia. "Čerstvý jogurt a mlieko, veľa zeleniny, kvalitné mäso. Jedla máme dosť, nikdy tu nebol hlad."
Moslimka Gizil nepije alkohol. Na druhej strane, jeden pastier, ktorý sa dožil 123 rokov prisahal, že mu k takému požehnanému veku pomohol každodenný "stakan" vodky.
Od 19. storočia sa v Leriku veľa nezmenilo. Obe svetové vojny sa tomuto zabudnutému kútu sveta vyhli. Iba zemetrasenie v roku 1998 zničilo rad domov, tie však ľudia rýchlo opravili.
Gizil si z minulosti Leriku veľa nepamätá. "Moja pamäť už nie je to, čo bývala," vraví. Jej rodičia mali pred revolúciou farmu. Za komunizmu pracovala v roľníckom družstve. "Život sa veľmi nezmenil, želala by som si len vyšší dôchodok." Mesačne dostáva sotva 70.000 manatov, čo je asi 15 dolárov.
Kúsok od jej domu odpočíva po rannej rozcvičke Kiši Bendijev. "Jazdím na koni každý deň. Mám 125 rokov a ten kôň len štyri roky. S fajčením som prestal po sedemdesiatke. Nikdy v živote som sa necítil lepšie."
Čingiz Gasunov z Inštitútu fyziológie v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku študuje dlhovekosť na Kaukaze už 40 rokov. V časoch Sovietskeho zväzu si každý druhý víkend zbalil veci a vyrazil džípom do Leriku, do Dagestanu i do Čečenska a hovoril s najstaršími ľuďmi. Jeho grant však zrušili a tak si musí svoj výskum financovať sám.
"Je ťažké zistiť, koľko majú títo ľudia skutočne rokov, pretože záznamy v minulosti neboli presné," vysvetľuje.
Narodenie dieťaťa sa zvyčajne zapisovalo na prednú stranu rodinného vydania koránu. Niekedy sa Čingiz Gasunov snaží zistiť vek ľudí tým, že im kladie otázky z histórie. Ich pamäť však - tak ako u Gizil Gulijevovej - často neslúži. Vysoký vek, ktorého sa dožívajú ľudia na Kaukaze, je podľa Gasunova kombináciou zdravej stravy, ťažkej práce a zdedených génov.
