Priblížiť sa prírode a potom si podľa nej vyrobiť veci ušité na mieru. Takýto výskum je za tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za chémiu získali Richard Heck (Delaware), Ei-iči Negiši (Purdue) a Akira Suzuki (Hokkaido) za paládiovú katalýzu párov molekúl. Nobelova komisia ocenila tri reakcie, "za paládiovú katalýzu krížového spájania v organickej syntéze".
Vedci podľa komisie pracovali nezávisle od seba. Ich výskum však môže byť využitý predovšetkým v medicíne, poľnohospodárstve, ale aj v elektronike.
Molekuly podľa potrieb
"Organická chémia sa vyvinula až do formy umenia," píše vo svojom vyhlásení švédska Kráľovská akadémia vied. "Vedci produkujú úžasné chemické výtvory vo svojich laboratóriách."
Podľa Nobelovej komisie vyvinuli ocenení vedci „chemický nástroj, ktorý značne zvýšil šancu pre chemikov, aby mohli vytvoriť sofistikované chemikálie". Príkladom by mohli byť uhlíkové molekuly (tj. organická chémia), ktoré by boli až také komplexné, akoby ich vytvorila sama príroda.
"Jeden z našich snov, a nielen nás ale aj našich kolegov, je syntetizovať akékoľvek organické molekuly," reagoval na udelenie ceny Negiši.
Organická chémia je esenciou života. Bez nej by nejestvoval ani život, ani svet, ktorý ho umožňuje. Je zodpovedná napríklad za farbu kvetov, ale aj hadí jed. Vďaka nej baktérie žijú i umierajú, podobne ako ľudia.
Jej pochopenie je jedným z kľúčov k pochopeniu samotného života. „Organická chémia umožnila človeku vytvárať chémiu podľa prírody," píše švédska akadémia vied. „To dalo človeku nové lieky i revolučné materiály - napríklad plasty."
Nový nástroj vedcov
Aby však mohli vedci vytvárať zložité organické molekuly v laboratóriách, museli dokázať vytvoriť akúsi kostru takýchto látok. Tá zväčša pozostáva z atómov uhlíka. Ich problémom však je, že spolu príliš nereagujú. Uhlík je jednoducho stabilný.
Prvé metódy na prekonanie tohto problému pozostávali podľa Nobelovej komisie z prístupu, ktorý takúto stabilitu narúšal. Ukázalo sa však, že aj keď to funguje pri relatívne jednoduchých molekulách, pri zložitejších nie. Údajne vznikalo príliš veľa nechcených a vedľajších produktov.
Vtedy prišla na scénu paládiová katalýza. Vyriešila problém a dala chemikom do rúk nástroj, pomocou ktorého mohli lepšie a presnejšie pracovať.
„V Heckovej reakcii, Negišiho reakcii a Suzukiho reakcii sa atómy uhlíka stretávajú vďaka atómu paládia, a potom ich blízkosť jeden k druhému odštartuje chemickú reakciu."
Heckova reakcia. FOTO - WIKIMEDIA
Peniaze na výskum
Laureátom ocenenia za chémiu sa podľa závetu Alfreda Nobela má stať osoba, ktorá sa "zaslúžila o najdôležitejší objav alebo zlepšenie v chémii". Cena sa udeľuje od roku 1901.
Súčasťou ceny, ktorú udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, je aj finančná odmena vo výške približne milión eur. Peniaze si trojica vedcov rozdelí. Negiši novinárom povedal, že peniaze z ceny by rád využil na ďalší výskum.
Richard F. Heck sa narodil v roku 1931 v americkom Springfielde. V súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na univerzite v Delaware.
Ei-iči Negiši sa narodil v bývalom Japonsku v roku 1935. Changun je však dnes súčasťou Číny. Študovať prišiel do Spojených štátov, kde v súčasnosti pôsobí na Purdue University.
Akira Suzuki sa narodil v roku 1930 v Japonsku. Pôsobí na Hokkaido University v Sappore.
Minulosť ocenenia
Od roku 1901 vyhlásili laureátov Nobelovej ceny za chémiu stojednakrát. Neudelili ju iba osemkrát, dôvodom bola zväčša prvá alebo druhá svetová vojna. V ostatných rokoch "nikto ani po zvážení nespĺňal vyššie uvedené podmienky". Finančný obnos sa potom presunul do ďalšieho roku.
Nobelovku za chémiu si nik neodniesol v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942.
Prestížne ocenenie získalo 156 ľudí, len Frederickovi Sangerovi sa podarilo získať Nobelovu cenu za chémiu dvakrát (1958 a 1980).
Najmladším laureátom ocenenia bol v roku 1935 Frédéric Joliot. Vtedy 35-ročný vedec získal nobelovku "za syntézu rádioaktívnych prvkov". Ocenenie vtedy získal spolu so ženou Iréne Joliot-Curie (dosiaľ Nobelovu cenu za chémiu získali len štyri ženy), inak dcérou Pierra Curieho a Marie Curie-Sklodowskej.
Najstarším držiteľom ocenenia sa v roku 2002 stal John B. Fenn. Mal 85 rokov, keď mu spoluudelili cenu "za rozvoj metód identifikácie a štrukturálnej analýzy biologických makromolekúl".
Dvakrát v histórii museli laureáti nobelovku za chémiu odmietnuť. V roku 1938 k tomu prinútil Adolf Hitler Richarda Kuhna, ktorý získal cenu "za prácu na karotenoidoch a vitamínoch".
O rok neskôr Hitler k podobnému kroku dotlačil aj Adolfa Butenandta, ktorý spoluzískal cenu "za prácu o pohlavných hormónoch".
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
Všetko o Nobelových cenách si prečítate po KLIKNUTÍ.
