Viedeň 29. mája (TASR) - Aj Giuseppe Ghiberti, splnomocnenec pre známe Turínske plátno by rád poznal odpoveď na otázku, či bolo v jednej z najuctievanejších kresťanských relikvií skutočne zabalené telo Ježiša Krista. "Nie je to ani tak otázka viery ako otázka vedy, ktorá musí tento problém v pokoji objasniť." Záhady okolo Turínskeho plátna však trvajú do dnešných dní, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
Problematikou záhadného plátna sa najnovšie zaoberá Kongres o Turínskom plátne, ktorý dnes rokuje vo viedenskom Arcibiskupskom paláci, informuje denník.
Nepochybné je, že fotonegatív plátna zobrazuje muža so stopami po mučení a ukrižovaní. Isté je aj to, že plátno, uchovávané v katedrále v Turíne, sa objavilo v roku 1350 vo Francúzsku.
Do dnešných dní sa však nepodarilo vysvetliť, ako plátno s obrazom vzniklo. Pomocou rádiokarbónovej metódy vedci určili, že plátno vzniklo medzi rokmi 1260 a 1390 - a vyvolali tým podozrenie, že ide o falzifikát. Samotná metóda však nie je v odborných kruhoch považovaná za celkom spoľahlivú, okrem toho existujú seriózne indície, že plátno pochádza zo skoršej doby, pokračuje Der Standard.
Špecialistka na históriu textílií Mechthild Fluryová-Lembergová tvrdí, že tkanina je taká istá ako plátna, tkané v Egypte v časoch Kristovho narodenia.
Experti z univerzity v Turíne objavili, že na fotografiách plátna vidno mince z dôb Piláta Pontského. Na plátne sa okrem toho našli zrniečka peľu rastlín z oblasti Jeruzalema.
Odborníci sa však nevedia dohodnúť na tom, odkedy sa objavujú zmienky o plátne. Časť z nich tvrdí, že prvé informácie o plátne s obrazom ukrižovaného človeka pochádzajú z druhej polovice 14. storočia. Pokiaľ malo byť doňho skutočne zabalené telo Ježiša Krista, muselo byť plátno dobre ukryté a zmienky o ňom si generácie odovzdávali ústnou formou.
Najväčšou záhadou však zostáva, či možno obraz na Turínskom plátne nazvať skutočne obrazom. "Dnes možno s istotou povedať, že obraz na plátne neobsahuje farebné pigmenty, nemohol byť teda namaľovaný. Snímka tela je výsledkom oxidácie ľanu," tvrdí chemik Piero Savarino z Univerzity v Turíne.
"Nepoznáme nijaký spôsob, ako by mohlo takéto niečo vzniknúť umelo. Aj keby išlo o falzifikát, musel by ho niekto vyrobiť. Zostáva záhadou, ako," tvrdí Mechthild Fluryová-Lembergová.
Turínske plátno vydalo doteraz len nepatrnú časť svojho tajomstva. Úplné rozlúštenie jeho vzniku a pôvodu čaká zrejme na budúce technicky a vedecky vyspelejšie generácie, uzatvára Der Standard.
jč ed
