;) |
Môžete začať fňukať, že to nie je na PC a tým pádom to je sprostá hra - čo samozrejme nie je, to skôr autori podobných výrokov - a vlastne sa nič pri pohľade na obrázky nezmenilo. Lenže platí dobre známe pravidlo: dáte si pár zápasov v NHL 11, len tak pre pobavenie skúsite starší ročník a spravíte to naposledy. Už sa k nemu dobrovoľne nevrátite a nasledujúcich dvanásť mesiacov si budete užívať výhradne “jedenástku”.
Pravidlá hokeju sa samozrejme nezmenili, pribudli nám tu nejaké nové ligy, takže okrem klasickej NHL a niektorých európskych súťaží - medzi ktorými mimochodom nechýba česká O2 extraliga i s licenciou na hráčov - tu máme juniorské ligy zo zámoria, v ktorých sa môžete pri výbere kariéry postupne prepracovať z mladého ucha na hviezdu NHL. Škoda len, že chýba ruská KHL. Obligátne preskočíme klasické položky v menu ako rýchly zápas, kariéra, manažérsky mód a tentoraz len mierne škrtneme o Be a Pro mód. Je znovu o čosi prepracovanejšie - hlavne tým, že začínate v jednom z juniorských klubov, kde máte zopár zápasov na to, aby ste sa prepracovali na čo najvyššiu pozíciu v drafte. Na základe získaných skúseností v zápase si následne vylepšujete svoje schopnosti v obrane, útoku či fyzické atribúty. Stále tu zostal nepríjemný neduh v hodnotení trénera, ktorý sa vyjadruje k vašim výkonom. Samozrejme: ak v pozícii centra nevyhrávate buly alebo sa nechávate zbytočne vylučovať, je to na zváženie. Nepotešia ani mínusové body, lenže nie vždy ste tým slabým článkom v pätici hokejistov na ľade a niekedy to tam proste súperovi padne, pretože má svoje kvality. Citlivejšie posudzovanie výkonov hráča nás zrejme ešte len čaká.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
To je ale jediný problém, na ktorý počas poctivého hrania natrafíte. Možnosť klasického ovládania všetkých hokejistov i jednotlivca (už spomínaný Be a Pro mód, v ktorom môžete ovládať aj brankára) vás očarí jedine v prípade ovládania hokejky analógovou páčkou. Hneď prvá novinka sa týka buly. Už žiadne automatické nahrávanie vybraným smerom. Tentoraz ovládate hokejku priamo, takže je pokojne možné z buly priamo strieľať. Dokonca aj na vlastnú bránu pri nešikovnom pohybe v agresívnom režime. Ďalej je možné hráča odtlačiť od puku, dochádza priamo k stretom pri rozohrávke, takže sa puk často i niekde zamotá pod nohy a ostatní ho doslova dolujú. Podobnými zmenami prešla i hra pri mantineloch, s ktorými už jednoducho treba počítať. Dá sa pri nich výborne kúskovať hra, ale na to si ešte istotne pamätáme pri spomienkach na vystúpenie našich reprezentantov spred dvoch rokov na MS - z tohto priestoru gól síce nedostanete, ale ani nedáte. Správnou kombináciou však viete puk posunúť korčuľou alebo si privolať spoluhráča. Vyzerá to výborne, nehovoriac o narazeniach na plexisklo.
Čo sa oproti predošlému dielu výrazne zmenilo, je samotná hra. To najdôležitejšie, o hokej ako taký nám predsa ide. Pri situácii, kedy zlomíte hokejku alebo vám len vypadne z ruky, nebudete veriť vlastným očiam, ale i táto drobnosť zohráva dôležitú úlohu v priebehu zápasu. Tešte sa na to, ak sa vám to nebodaj stane pri oslabení, adrenalín začne okamžite stúpať. Také drobnosti ako absolútne plynulé animácie pohybov, takže nedochádza k žiadnym umelým preskokom medzi nimi, netreba zdôrazňovať. V tomto je spracovanie NHL 11 ako hokejového simulátoru takmer dokonalé. Skutočne skvostom avšak ostáva ovládanie jedného hráča. Keďže sa tentoraz séria NHL definitívne presunula z fyzicky náročného a pomerne agresívneho štýlu do taktickejšieho a hokejovejšieho rozmeru, musíte počítať hneď s niekoľkými faktormi. Hráči nie sú bábky a pohyb na ihrisku je pomerne náročné (hlavne pre nováčika) správne korigovať. Energia hokejistu je ľahko vyčerpateľná aj napriek tomu, že v NHL 11 neexistuje boost. Aby ste boli v priestore typickom pre svoju pozíciu musíte často nechať hráča voľne dokorčuľovať, pohybovať sa zotrvačnosťou a aktívne ju využívať. Nie je vhodné nechať hokejistu stáť, pretože tým pádom ste úplne odrezaní od diania na ľade, nemáte potrebné zrýchlenie, neudržíte si svojho protihráča. Práve v týchto momentoch sa názorne presvedčíte o tom, že hokej je neskutočne komplexnou hrou, v ktorej nejde len o to, aby sa športovci preháňali hore dolu a mlátili sa palicami po chráničoch. Pohyb je základom úspechu, v NHL 11 ešte prirodzenejší, ešte impozantnejší.
Ale dobre, korčuľovať sa môžete aj hen, na rybníku za domom (romantický obrat pre klzisko za nekresťanské peniaze s nekvalitným ľadom a tlupou retardovaných mladíkov súperiacich o titul najrýchlejší korčuliar a zároveň i idiot). Ak chcete dávať góly, musíte vedieť hokejkou aj mávať. Ovládacia schéma vám samozrejme ponúka i zjednodušené tlačidlové ovládanie, avšak priznajme si to, že to dnes už nie je ono. Pravou analógovou páčkou môžete vystreliť zápästím jednoduchým posunutím páčky nahor, taktiež môžete napriahnuť a zároveň manuálne namieriť, kam má puk smerovať. Chce to cvik, to je bez váhania drsný fakt, avšak ak sa vám podarí streliť niekoľko skutočne krásnych gólov vďaka tomu, že hráč vystrelil tak ako ste to chceli vy - ten pocit sa ťažko popisuje, ale je ohromný. Vy začnete následne pomaly prenikať do tajov ovládania, môžete naznačovať strely, robiť rôzne parádičky. Výraznou obmenou prešiel systém nahrávania. Isteže, je navolený na tlačidlo - konkrétne pravý trigger - no záleží na tom, či ho len stlačíte alebo podržíte. V druhom prípade je prihrávka silnejšia a často i presnejšia. Nahrávky navyše už nie sú automatické a neskončia vždy na hokejke spoluhráča. Súper dokáže puk vypichnúť, podobne sa to môže podariť i vám. Tentoraz je možné si do strieľa ľahnúť a blokovať ich. Znovu: chce to cvik, ale vlastná skúsenosť a aktívne blokovanie pri vypätých situáciách vás neskutočne nakopne.
Vynikajúco sa pozerá i na samotný puk. Nie, že by ste na ňom oči nechali a vychutnávali si jeho oblé krivky, lež fyzikálny engine je pomaly na nerozoznanie od skutočnosti. Puk odskakuje, odráža sa, stačia jemné teče a jeho trajektória sa adekvátne zmení! Uvidíte to pri nahodení pukov na mantinel (pri dobrej taktike veľmi účinný spôsob cez modrú) či priamo góloch. Z pozície brankára neraz zistíte, aké je náročné neustále sledovať nielen puk, ale zároveň i korčuľujúcich protihráčov na teč a zvoliť tak vhodnú pozíciu na vykrytie čo najväčšieho priestorového uhlu. To, že sa pozeráte na bravúrne Halákove zákroky a možno sa vám zdajú obyčajné, je len klam. Skúsite si to v NHL 11 a zistíte, že byť brankárom je trochu iná káva. Ten puk sa odráža niekedy fakt hlúpo a na nešťastie za váš chrbát. Reakcie musíte mať extra rýchle, no nemusí to vždy stačiť. Komentátorské duo neváha podotknúť, že brankár nemal šancu a vlastní hráči ho v tom nechali sami. Inokedy sa puk môže odraziť od vás tak nepríjemne... veď to poznáte. Celá fyzika hry je vynikajúca. Už totiž nedochádza stoj čo stoj k drsným stretom, pri ktorých hráči lietajú ako handry. Každý z hráčov je totiž na klzisku istou osobnosťou, hrá svoju špecifickú úlohu, svojim štýlom. A verte, že taký čiperný Tatar by Cháru nenarazil na skutočnom ľade, ani v NHL 11.
Príjemne prekvapili rozhodcovia. Pískajú veľmi dobre, môžeme s potleskom privítať videorozhodcu, pomocou ktorého sú zamotané situácie posudzované. Len škoda, že “čiernu sviňu” nemôžete zvalcovať. Možno je to tak dobre. Umelá inteligencia ako taká - hlavne pri súperovi - je o podstatný kus prepracovanejšia. Je to vidieť pri zakladaní útoku, ktorý je vždy iný, záleží aj na vašej taktike, zabudnutých hráčoch v útočnej tretine, vlastnostiach momentálne korčuľujúcej pätorky a pod. Raz sa pokúšajú prejsť jedným hráčom do útočného pásma, inokedy nahodí center puk a krídla sa ho snažia získať. Z toho pramení fakt, ktorý si rýchlo zamilujete: už bolo dosť opakujúcich sa herných situácií, zaručených únikov, one-timerov. Každá hra je odlišná, s každým súperom (podľa kvalít jeho hráčov) sa pobijete (obrazne a niekedy i doslova, no bitky znovu radšej ignorujeme) iným spôsobom. Jednotlivé momenty na ľadovej ploche sa neopakujú a túto nádhernú športovú hru si tak vychutnávate ako nikdy. Hrateľnosť za sto bodov.
Novinkou a vcelku príjemnou je zaradenie módu Hockey Ultimate Team, ktorý je akoby kombináciou zberateľských kariet a mierneho RPG. Prostredníctvom hokejových kartičiek si postavíte vlastný tím, zbierate nové balíčky s hráčmi a zároveň vylepšujete samotných hráčov. Ostatným v multiplayeri tak môžete veľmi rýchlo ukázať, že nie vždy je najlepší tím ten, ktorý je preplnený hviezdami, ale práve ten, v ktorom to správne funguje. Olympijskú bitku proti Rusom máme predsa všetci ešte stále v pamäti. Multiplayer je už klasickým lákadlom, avšak len pre skúsených, ktorí dlhé mesiace vedú neľútostné boje vo virtuálnych ligách. NHL 11 navyše dovoľuje hráčom korčuľovať na každom poste, takže sa môžete 6 priatelia dohodnúť a vytvoriť tak vlastný tím.
Technické spracovanie sa takmer vôbec nezmenilo. Nie, že by to prekážalo v hraní samotnom. Už odskúšaný engine síce je o zopár bezvýznamných drobností vylepšený (efekty na ľadovej ploche, animácie hráčov po góle a pod.), avšak výrazný pokrok sme nezaznamenali. Nič to, i bez toho je predsa najprehľadnejší pohľad ten nad ľadovou plochou a pri ňom je hra na nerozoznanie od TV prenosu. Zvukové efekty na ľadovej ploche sú vynikajúce, pomáhajú vám pokriky hráčov. Komentátorská dvojica je stálicou - nie sú zlí a ani neprekvapia. Do češtiny sú lokalizované len texty. Kladne musíme hodnotiť prítomnosť známych skladieb počas prerušení hry. Atmosféra tým o malý kúsok, ale predsa len o nejaký, znovu narastie.
Nové NHL 11 si jednoducho musíte vyskúšať a je veľmi pravdepodobné, že to bude láska na prvý pohľad. Vynikajúco sa to hrá. Zabudnite na arkádový hokej - hoci i ten si rôznymi nastaveniami budete môcť v NHL 11 vytvoriť. Tentoraz to konečne pripomína skutočný zápas a vy do neho môžete zasahovať. Krásne, nádherné, chytľavé. Aj napriek tomu, že sme to spomínali minulý rok, znovu nám v EA Sports posunuli latku o čosi vyššie. Nedá sa odolať...
