K tomuto záveru prišli po dlhoročnom skúmaní vykopávok a kartografických záznamov tohto sídla z rímskej doby nemeckí archeológovia. Pôvodne sa domnievali, že rozloha bola asi 100 hektárov, no v skutočnosti pokrývalo mesto 286 hektárov. Príčinou nesprávneho odhadu bolo 200 hektárov zastavanej plochy, ktorej niekdajšiu existenciu odhalili archeológovia až nedávno.
Zistenia boli zohľadnené pri tvorbe novej mapy mesta, ktorá by mala napomôcť pri ďalšej dostavbe a rozširovaní Trieru. Podľa vyjadrení predstaviteľov miestneho múzea by sa malo pri novostavbách dbať na zachovanie kultúrneho dedičstva tohto zďaleka najväčšieho rímskeho mesta, založeného cisárom Augustínom v rokoch 18 a 17 pred naším letopočtom. Kultúra, architektonické a iné pamiatky sú hlavným lákadlom pre turistov, ktorí sem každoročne prichádzajú objavovať históriu cisárskeho sídla z prelomu 3. a 4. tisícročia.
Mnohé z pamiatok sú chránené pamiatky UNESCO, známa je napríklad najzachovalejšia mestská brána severne od Álp, Porta Nigra, jedinečné spojenie antickej minulosti s dnešnou tvárou mesta.
