Vedkyňa: Argumenty Greenpeace sú postavené na vode

Biografia DANKY VALKOVEJ je pestrá a zároveň sleduje jednu líniu. Vyštudovala biochémiu, učí biotechnológie a bioetiku a robí výskum na bioorganike, kde vynachádzajú bioliečivá proti rakovine.

Danka Valková (1963) vyštudovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Vedeckú hodnosť CSc. získala na Virologickom ústave SAV za štúdium faktorov virulencie Coxiella burnetii, pôvodcu Q horúčky, ktorá je dodnes závažným ochorením. Neskôr(Zdroj: FOTO - AUTOR)

Biografia DANKY VALKOVEJ je svojím spôsobom pestrá a zároveň sleduje jednu líniu. Vyštudovala biochémiu, učí biotechnológie a bioetiku a robí výskum na bioorganike, kde vynachádzajú bioliečivá proti rakovine. Je aj odborníčkou na biobezpečnosť, geneticky modifikované organizmy a potraviny.

Čo vás priviedlo k vašej veľkej životnej téme - moderným biotechnológiám?

Bola som pri zrode toho celého. Študovala som na začiatku 80. rokov a tieto techniky vznikli v USA v priebehu 70. rokov. Mali sme úžasného učiteľa, ktorý nás naučil izolovať enzýmy, postrihať a skladať DNA, všetky nástroje sme si vyrábali na kolene. Zistili sme, že môžeme držať krok so špičkovou vedou, pokiaľ vieme, ako to funguje a ako sa to robí. Bola to škola, ale aj koníček a zábava.

Čo bolo objektom vášho skúmania?

Baktérie. Používali sa aj v biomedicíne, tak ako doteraz. Potom sa začala robiť molekulárna biológia na vyšších organizmoch - rastlinách a prišli geneticky modifikované potraviny. Práve som pôsobila v Oxforde, keď Priatelia Zeme a Greenpeace spustili kampaň AntiGMO proti geneticky modifikovaným potravinám - dostali na ňu peniaze od Európskej komisie.

Geneticky modifikované potraviny nazvali FrankenFood a keď sme išli do práce, bol okolo nás kordón policajtov, ktorí zabraňovali aktivistom, aby hádzali po nás paradajky. Aj vo forme pretlaku v plechovkách.

Prečo to robili?

Ten pretlak, ktorý sa predával v Sainsbury's, bol vyrobený z geneticky modifikovaných paradajok. Bola to čistá biotechnológia, ktorá zabránila, aby paradajky celkom dozreli. Vypol sa jeden gén a následkom toho zostali ružové a tvrdé. Je to oveľa efektívnejšie a pretlak vyjde oveľa lacnejšie, čo bolo výborné pre sociálne slabšie vrstvy.

Technológia je osvedčená, takýto pretlak nevyvoláva žiadne alergie, ale vďaka kampani sa ľuďom dostalo pod kožu, že geneticky modifikované potraviny sú zlé. To, že aktivisti prehrali súd s lordom zo Sainsbury a museli platiť pokuty, už medializované nebolo.

Prečo aktivisti protestujú práve proti geneticky modifikovaným potravinám a nie povedzme proti hormonálnej antikoncepcii? Nie je to tak, že ľudia sa boja, že fušujeme do remesla stvoriteľovi?

To je jedna z výhrad. Druhá vec sú ekonomické záujmy. Kampaň proti geneticky modifikovaným potravinám bola hradená z peňazí Európskej komisie. V Európe sa totiž masívne dotuje poľnohospodárstvo, ktoré produkuje predražené potraviny. Únia si chráni svojich a bráni sa dovozu lacných potravín z USA. Tam je iná legislatíva, umožňujúca produkciu napríklad lacnej a kvalitnej geneticky modifikovanej kukurice, sóje a podobne.

Európa potrebovala kampaň, že geneticky modifikované potraviny sú nebezpečné. Pričom ich škodlivosť na zdravie človeka sa nikdy nedokázala. Výhody sú pri tom úplne zrejmé. V Európe už dvanásť rokov čakajú na schválenie produkty, ktoré sa pestujú v Amerike, Brazílii, Číne a vlastne na celom svete. Jediné, čo v Európe schválili, sú nemecké modifikované zemiaky amflora a aj tie sú technické, teda na výrobu škrobu.

A sú teda škodlivé alebo nie?

Potraviny sú tabu, lebo „nie sú síce známe dlhodobé negatívne účinky, ale mohli by byť“. Európa má strašnú legislatívu ohľadne GMO. Stodvadsaťstranové predpisy, ako skúmať prípadnú alergenicitu prípadného GM produktu, a pritom sa dovážajú kivi a paraorechy, čo sú dokázateľne alergény. A všetci to vedia. Na trhu sú potraviny, o ktorých vieme, že sú škodlivé, ale sú tu. U nás je použitie GM plodín v potravinách obmedzené na 0,9 percenta, inak musia byť označené, že obsahujú GM zložku.

Aké prínosy môžu mať takéto potraviny?

Prvým cieľom v Amerike bolo vyprodukovať veľa lacných potravín. Američania sa tým síce nechvália, ale tridsať percent obyvateľstva je z nízkopríjmovej skupiny. Môžu si dovoliť len najlacnejšie jedlo - napríklad hamburger a hranolčeky. Z toho potom vzniká obezita. Zvláštne, že kedysi boli chudobní chudí a dnes sú tuční. Takže preto sa začali pestovať lacná a kvalitná sója a kukurica. Ďalšia generácia GM potravín už má nejaké špeciálne pridané vlastnosti.

Napríklad hranolčeky z geneticky modifikovaných zemiakov nie sú karcinogénne. Ak sa olej vyrobený z GM repky prepáli, neobsahuje škodlivé mastné kyseliny, ale, naopak, prospešné, znižujúce cholesterol. Toto sú funkčné potraviny, kde je ideálnym príkladom zlatá ryža. Je doplnená genetickou modifikáciou o betakarotén.

Ak sú hladujúci ľudia odkázaní na misku ryže denne, neoslepnú, čo by sa stalo, keby jedli normálnu ryžu. Betakarotén tomu zabráni. To je veľmi dôležitá vec pri potravinovej pomoci. Pšenica sa dá knokautovaním niektorých génov modifikovať tak, že má dvojnásobný koreňový systém a prežije aj vyššie teploty. Pri globálnych klimatických zmenách sa teda dá predísť neúrode.

A čo geneticky modifikované zvieratá?

Existujú spôsoby, ako napríklad urobiť rybu, ktorá rastie extrémne rýchlo. Ale nepoužívajú sa, a keď, tak len v uzavretých akvakultúrach. Pri rybách je predsa len väčšie riziko, že by narušili prirodzené biotopy. Existuje však GM dobytok, ktorý v mliečnych žľazách produkuje liečivá pre hemofilikov, na liečenie infarktu myokardu a podobne.

To sú proteíny, ktoré sa produkujú do mlieka a odtiaľ sa ľahko získavajú. Máme aj modifikované mikroorganizmy, ktoré sa už desaťročia používajú v biotechnológii, ale nikto sa ich neodváži vypustiť do životného prostredia. To je veľké riziko.

Napríklad pri ropnej katastrofe v Mexickom zálive by mohli použiť „ropákov“, ktorí sa živia ropou, ale to nedovolia ropné spoločnosti, vraj by mohli zožrať ich zásoby ropy. Používať geneticky modifikované mikroorganizmy mimo uzavretých priestorov zakazujú aj pravidlá biologickej bezpečnosti, tzv. GMO zákony.

A v minulosti?

V 70. rokoch v Izraeli vyčistili Stredozemné more s použitím mikroorganizmov, ktoré bolo treba prikrmovať špeciálnou látkou. Kým ich kŕmili, spracovávali ropu. Keď ich prestali kŕmiť, zahynuli. Ale to ešte neboli ekologickí aktivisti ani GMO zákony. Dnes by to bol precedens a to sa veľmi stráži, preto sa môžu používať na takéto účely iba molekulovo šľachtené mikroorganizmy, aké môžu vzniknúť v princípe aj v prírode, aj keď je to len veľmi málo pravdepodobné.

Zdá sa, že jednoznačne ste za genetickú modifikáciu potravín.

Je to biotechnológia, ktorú by bolo veľmi nerozumné zavrhnúť. No treba byť opatrný. Vždy je riziko, že modifikácia spôsobí, že nová potravina bude alergénom, ale to je asi jediné riziko. Nový produkt treba dôkladne otestovať.

Napríklad v Austrálii urobili geneticky modifikovaný hrášok tak, že doň preniesli jeden gén z fazule. Ani jedno, ani druhé nie sú alergény, ale novozískaná plodina vyvolávala silnú imunitnú reakciu. Keby neexistovala prísna kontrola, ublížilo by to mnohým ľuďom. Princíp predbežnej opatrnosti je preto úplne oprávnenou podmienkou ich využitia.

Neprichádzate do sporov s ekologickými aktivistami?

Samozrejme, že prichádzam. Napríklad Greenpeace chceli vyhlásiť Slovensko za GMO free zónu, teda oblasť s úplným zákazom pestovania geneticky modifikovaných plodín. Rakúšania aj Maďari vyhlásili svoje územia za takúto zónu. Rakúšania sú odjakživa ekologickí a sú aj proti jadrovej energii, čo im však nebráni dovážať GM kukuricu, ktorú spracovávajú ich potravinové koncerny.

Maďari zasa majú semenárske podniky, ktoré produkujú osivá, hlavne kukuricu a nechcú, aby sa im do semien nechtiac primiešali modifikované. No a naši „grínpíci“ prišli s tým, že to treba zakázať, lebo to ohrozuje životné prostredie, človeka a podobne. Tak som sa ich len spýtala - ako? Keďže jeden z nich bol náš študent, povedala som mu, aby si spomenul, čo sa učil v škole a dal si povedať.

Všetky ich argumenty, ako je to proti prírode, sú postavené na vode. Existuje napríklad GM kukurica odolná voči škodcom. Netreba ju striekať insekcitídmi. Ako môžu ekologickí aktivisti obhajovať chemikálie, ktoré škodia človeku a ničia všetok, aj neškodný hmyz?

Predpona bio je dnes veľká móda, rovnako ako produkty, pri ktorých neboli použité chemikálie a neobsahujú ani GMO. Ako ich hodnotíte?

Veľmi pozitívne. Biopotraviny sú jednoznačne kvalitnejšie. Je to vec filozofie a celkového prístupu k životu aj životnému prostrediu. Som za čo najväčšiu možnosť výberu. Nech sú biopotraviny, nech sú bezpečné GM potraviny, a hlavne nech máme dosť informácií o tom, čo si kupujeme. V USA majú inú filozofiu, tam sú GM plodiny považované za rovnocenné nemodifikovaným a GM potraviny nie sú označované. Ak chcú v USA jesť zdravo, majú jedinú možnosť - kúpiť si organic food, čo je ekvivalent našich biopotravín.

Pracujete vo výskume bioliečiv na rakovinu. Nedá sa v génoch vypnúť sklon k rakovine?

Je to veľmi komplikované. Ak sa určitý gén vypne, nádor možno načas zmizne, ale neskôr sa objaví niekde inde. Z regulácie vzniku rakoviny poznáme len niekoľko dráh, ale sú ich desiatky. My potrebujeme zastaviť prenos signálov rakovinových buniek. Je to sizyfovská práca. Ľudský genóm sme síce prečítali, poznáme tri miliardy písmeniek, ktoré kódujú náš život, ale nevieme ešte celkom presne, čo znamenajú.

Na čom momentálne pracujete?

Na signalizácii v rakovinových nádoroch. V nádore sa vytvára cieva, ktorá nádor vyživuje. Existuje rastový faktor a receptor, ktorý ukazuje, ktorým smerom má cieva rásť a zabezpečuje výživu pre tento nádor. Na katedre organickej chémie syntetizujú malé molekuly, ktoré majú zabrániť tejto signalizácii. Ja ich budem testovať a zistím, ktorá bude fungovať. Tu by som dodala, že potenciálne existuje aj opačná možnosť, urýchliť rast nových ciev, napríklad po infarkte, čo už bolo úspešne testované na psoch.

Budeme môcť v bližšie neurčenej budúcnosti robiť s génmi kúzla?

Tam to určite smeruje. Na dohľad je génová terapia ľudských ochorení.

Neznamená to riziko, že sa budú vytvárať nejaké nebezpečné organizmy?

To je otrepané klišé vedeckej fantastiky, kde sú vedci vykresľovaní ako zlí a šialení. Ale oni takí nie sú. Všetky doteraz vytvorené geneticky modifikované organizmy vznikli s cieľom pomáhať. Chceme pomáhať ľuďom, my vedci nie sme frankensteinovia.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

SVET

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Páchateľom bol mladý muž z Bangladéša, ktorý bol vraj napojený na Islamský štát.

DOMOV

Fico útočil na opozíciu a médiá. Kisku vyzval, aby vymenoval sudcov

Nech urobíme hocičo, všetko je zlé, tvrdí.

Neprehliadnite tiež

V stredu pozorujte Geminidy, meteorický roj dosiahne maximum

Spolu s Geminidami bude možné na oblohe vidieť aj asteroid Phaeton.

OBJEKTÍV

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Nedostatok morských ľadovcov spôsobuje problémy medveďom pri hľadaní potravy.

Ako vyhľadávať spoje MHD v Bratislave cez Google Mapy

Používatelia si môžu vyhľadať spoje podľa viacerých parametrov.

Vedci narazili na prvé genetické dôkazy homosexuality u mužov

Vedci upozorňujú, že pri homosexualite zohráva úlohu viacero faktorov.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 13 228
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 427
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 4 727
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 123
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 367
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 857
  7. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 590
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 442
  9. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 095
  10. Slováci triedia lepšie 1 055