SME

Vedci našli planétu podobnú Zemi

Dvadsať svetelných rokov od našej planéty leží Gliese 581 g. Pripomína druhú Zem. Podmienky má zrejme vhodné aj na život.

BRATISLAVA. „Z tohto vzdialeného bodu nevyzerá Zem obzvlášť zaujímavo. Ale pre nás je iná.“ Týmito slovami v roku 1994 opísal Carl Sagan našu planétu, ktorú ako vzdialenú bodku na kozmickom pozadí nasnímala americká sonda Voyager 1. Slávny vedec a popularizátor zrejme netušil, že čosi podobné budeme o niekoľko rokov vyhlasovať aj o ďalšom telese.

O takom, ktoré sa bude ponášať na našu planétu až tak, že vedci začnú hovoriť o „stopercentnej šanci na život“. Astronómovia totiž našli kamennú exoplanétu Gliese 581 g, ktorá je najlepším kandidátom na „druhú Zem“. Oznámili to v magazíne Astrophysical Journal.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Najvzrušujúcejší objav

Honba za exoplanétami, teda planétami krúžiacimi okolo svojich materských hviezd v iných sústavách, odštartovala skoro pred dvadsiatimi rokmi. Prvé objekty objavili vedci začiatkom deväťdesiatych rokov, od roku 1995 nachádzali ďalšie planéty krúžiace okolo hviezd. Dnes sme ich objavili asi päťsto.

„Predpokladáme, že ich môže byť veľa,“ hovorí Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu SAV. „Sú miliardy hviezdnych kandidátov. A z počtu objavených exoplanét vieme zhruba odhadnúť počet neobjavených.“

So zvyšujúcim sa počtom takto nájdených planét sa stále viac rozprávalo o takej, ktorá by pripomínala náš domov. Ktorá by mala šancu na vodu aj na atmosféru, vhodné gravitačné podmienky i správne teplo. A ktorá by krúžila okolo hviezdy v správnej vzdialenosti, čo by umožňovalo život.

„Túto túžbu poháňa, že vieme, že o 4 a pol miliardy rokov Slnko vyhasne,“ vysvetľuje Kučera. „Hľadáme preto miesto, kam by sme sa mohli premiestniť. Ale zároveň aj odpoveď na filozofickú otázku, či sme vo vesmíre sami.“

Svätý grál astronómie?

Teraz astronómovia zrejme takúto planétu objavili. Leží vo vzdialenosti asi dvadsať svetelných rokov (zo Zeme k Slnku je to asi osem minút a dvadsať sekúnd) v súhvezdí Váhy a obieha svojho červeného trpaslíka. Je jednou zo šiestich dosiaľ známych exoplanét v tejto sústave. „Je to najvzrušujúcejší objav exoplanéty, aký som dosiaľ videl,“ komentoval odhalenie objektu planetárny geofyzik James Kastin pre New Scientist.

Vedci v havajskom Keckovom observatóriu pozorujú podobné objekty už viac než desať rokov. Dva obrovské zrkadlové teleskopy pod patronátom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír teraz priniesli vytúžený výsledok. Obývateľná exoplanéta však neznamená, že život na planéte vedci potvrdili. „Sme ďaleko od kroku, že život na takýchto exoplanétach určite je,“ vysvetľuje Kučera. „Vieme len povedať, že byť môže.“

Druhá Zem je preto trochu zveličením. Gliese 581 g obehne trpaslíka raz za 37 dní a stále je k nemu natočená jednou stranou. Znamená to, že planéta s asi trojnásobkom hmoty Zeme môže mať na privrátenej strane teplotu okolo sedemdesiat stupňov, na odvrátenej približne mínus tridsať. Ak by však planéta mala atmosféru, vietor by tieto teplotné rozdiely značne zmierňoval.

Keby sme sa na tejto planéte rozhodli žiť, najpríjemnejšie by nám bolo na rozhraní strán. A možno aj mimozemšťanom.

Hľadanie druhej Zeme pripomína detektívku

Ďalšia a ďalšia. Tak vedci objavovali planéty v systéme Gliese 581.

BRATISLAVA. Je to ako príbeh zo sci­fi detektívky. Dvadsať svetelných rokov od našej planéty leží drobný červený trpaslík Gliese 581. Desaťročia bol nezaujímavý, až kým pri ňom neobjavili planétu. A potom ďalšie.

V roku 2005 vedci odhalili obra a označili ho písmenom „b“. Leží pri hviezde Gliese 581 tak blízko, že ju obehne len za päť dní. Potom našli v oblasti superzem, planétu najmenej päťkrát hmotnejšiu, ako je naša. Trpaslíka obehne za trinásť dní a aj na nej je príliš teplo, aby tam tiekla voda.

Nasledoval ďalší objav. Veľká, ale príliš vzdialená planéta. Vlani našli štvrtú exoplanétu. Veľkosťou sa podobala na našu Zem, lenže bola pri hviezde tak blízko, že ju obehne za tri dni. Tak blízko život asi jest?vovať nemôže. Hľadalo sa ďalej.

A našlo sa. Planéty Gliese 581 „f“ a „g“. Tento týždeň americkí vedci oznámili, že „f“ je od hviezdy veľmi ďaleko, no „g“ s hmotnosťou asi troch až štyroch Zemí leží v obývateľnej zóne. Môže na nej dokonca tiecť voda. A ktovie, možno má aj ďalšie podmienky vhodné na život. Uvidieť by sme ich mohli s novou generáciou vesmírnych ďalekohľadov.

Tomáš Prokopčák
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu