LONDÝN, BRATISLAVA. Viac ako polovicu dňa strávia tým, že posediačky jedia bambus. Rodia sa malé, vyrastú do veľkých rozmerov, pohybujú sa pomaly. Navyše, samice sú plodné len asi dva dni v roku.
Na prvý pohľad jasný adept na vyhynutie. Vedci napriek tomu tvrdia, že s pandami veľkými to nie je také zlé. Dokázali to výskumy v posledných desaťročiach.
Samice pánd sú napríklad plodné len dva dni, ale ich schopnosť nájsť si partnera je v tomto období vysoká a prakticky pri každom styku otehotnejú. Neplatí to však, ak je pandí pár v zajatí.
Pandy majú po narodení len sto gramov, no keďže nemajú žiadneho prirodzeného nepriateľa, len výnimočne sa nedožívajú dospelosti.
V bambuse, ktorým sa pandy živia, je síce málo živín, no vďaka výnimočnému tráveniu ich pandy vedia takmer všetky využiť. Tie, ktoré im predsa len chýbajú, získavajú v momentoch, keď si „spomenú“ na svojich mäsožravých predkov.
Napriek tomu, že pandy vyzerajú naoko flegmaticky, zvuky, ktoré vydávajú, či pachy hovoria veľa o ich veku, pohlaví či chuti rozmnožovať sa. Odkazy si dokážu posielať na veľké vzdialenosti, čo sa im v posledných rokoch dosť komplikuje.
Panda totiž nemá prirodzeného nepriateľa, no výrazne dopláca na ľudskú činnosť, ktorá ich oberá o životné prostredie. Názor, že pandy by už bez ľudí vymreli, teda neplatí. Bez nich by im bolo lepšie, zakončil svoj článok Daily Telegraph.
