Donedávna v tom verejná mienka mala jasno. Televízor je zhubný vynález, pestuje konzumnú, pasívnu mládež. Jej trónom je pohovka a jej aktivita sa začína a končí prepínaním televíznych kanálov.
Keď predsudky zdedil počítač, symbolom nezdravého štýlu života sa pre zmenu stala videohra. Bežne sa predpokladá, že drvenie hier na počítači má za následok závislosť, nadváhu a čo viac, zhoršuje schopnosť sociálneho kontaktu, čím vychováva uzavretých čudákov, čo v nich prestrelky na monitore po čase zákonite prebudia inštinkty masového vraha.
Videohry boli opakom pohybu v prírode či telocvični, kde treba pohnúť kostrou a spáliť prebytočné kalórie. Preto len málokto čakal, čo prinesie najnovší trend herného priemyslu - zoči-voči monitoru či rozmernému plátnu sa hráči natriasajú, vrtia, skáču, tancujú a popritom z nich steká pot.
Slogan výrobcu jednej z konzol je výstižný - zážitok je virtuálny, ale pot skutočný.
Cvičme v rytme
„To si žiada odmenu!“ hecuje moderátor a potlesk ľudí okolo sa mieša s ováciami publika na rozmernej obrazovke. Zobrazuje animovanú inštruktorku, ako sa vlní na popový šláger.
Oproti displeju, v kruhu ľudí, sa krútia traja muži. Opakujú rozcvičku a usilujú sa pri tom nehanbiť. Čím presnejšie pohyby, tým viac bodov. Festival sa volá Istrocon a nie je to práve miesto, kde by ste čakali pohybové aktivity.
Kto sem príde, ten je najskôr nerd, v preklade osoba zbláznená do fantasy, sci-fi, komiksov a počítačov, spravidla tínedžer bez športových koníčkov. Aktuálny ročník akcie však ukázal, čo sa na tom mení. 
Atrakciou číslo jeden boli počítačové hry ovládané namiesto myši, klávesnice či joysticku telom hráča. Presnejšie, jeho pohybmi.
Hriešny tanec
Najlacnejší variant je obyčajný notebook, pred ktorým je na podlahe rozprestretá akási plastová rohož spojená káblom s počítačom. Dupaním po obrazcoch na rohoži ovládate dianie na obrazovke.
Hráčov môže byť niekoľko, čím sa hra pre izolované indivíduá mení na spoločenskú zábavu a udalosť. Predchodcom produktov, aké na trh prichádzajú dnes, bol Guitar Hero, hra, ktorá sa už stihla stať trvalou súčasťou popkultúry.
Princípom bola plastová atrapa nástroja, na akej súperiaci hráči imitovali gitarové sóla podľa tónov, čo sa na displeji striedali synchronizovane s hudbou.
Nasledoval logický krok, keď výkon s pomocou inštrumentu nahradila činnosť bez pomôcok – tanec. Ako to v praxi vyzerá? Typická je hra, kde po monitore putujú farebné obrazce.
Kým sa stratia z dohľadu, musíte nohami stlačiť zodpovedajúce tlačidlo. Ako sa zrýchľuje tempo, mení sa banálna zápletka v zbesilú choreografiu. Súperi sa tanečným číslom pokúšajú pokoriť jeden druhého.
Samozrejme, aj dnes sú hry ovládané nástrojmi, ktorými hráči mávajú, a tie sa vo virtuálnom svete menia na meče, kopije, tenisové rakety či golfové palice, ako to žiada konkrétny herný titul.
Skutočnou novinkou sú však systémy bez drôtov a pomôcok, ovládané samým telom. Netreba sa ničoho dotýkať a jediné, čím šermujete, sú 
vaše ruky. Ozývajú sa hlasy, že ide o ďalšiu revolúciu vo vývoji používateľských rozhraní.
Čierna škatuľka
V novembri aj na trh u nás uvedú novinku firmy Microsoft s názvom Kinect. Na pohľad využíva hernú konzolu, akú už používatelia poznajú (XBox), ale technológia je úplne nová.
Škatuľka veľkosti knižnej encyklopédie skrýva kameru, senzory pohybu a hĺbky a mikrofón schopný zachytiť široké spektrum zvuku. Telo, čo sa pred ním hýbe, mapuje tým, že na ňom sleduje štyridsaťosem rôznych bodov.
Učiteľku aerobiku z videokazety tromfne tým, že reaguje, ako presne dokážete pohyby vykonávať a v spätnej väzbe vám to dokáže dať najavo.
Naopak to funguje tiež - deti napríklad čaká hra, kde škrabkajú virtuálne tigríča a nechajú ho opakovať predvedené pohyby.
Kinect však nielenže reaguje na pohyb v priestore. Dokáže rozpoznať aj tváre, gestá a hlasy. „Neexistujú tu nijaké zábrany, nijaké hranice, zariadenia, hračky ani učenie,“ maľuje reklama systém, ktorý vraj ovládnete jednoducho - intuíciou.
Testy ukázali, že až také jednoduché to nie je, na smer, silu a presnosť gest si treba chvíľu zvykať. No predbežný dopyt ukazuje, že používateľom stojí za to zapojiť paže, ruky a chodidlá.
Konzoly v telocvični
Čo všetko budeme môcť hrať? Pripravených je zatiaľ pätnásť konkrétnych hier od tancovačiek a spomínanej drezúry domáceho zvieraťa až po simulácie športov. Výrobca sľubuje, že na trh prídu čoskoro ďalšie. V skutočnosti však Kinect nespadol z oblohy, je len reakciou jednej firmy na novú generáciu herných konzol. 
Všetko sa začalo pred niekoľkými rokmi, keď firma Nintendo prišla s prístrojom zvaným WII. Sony zlepšuje konzoly PlayStation a medzičasom sa do súťaže zapojil aj Microsoft.
Preteky korporácií dozaista rozkrútia biznis, no pravdepodobne prinesú aj efekt, o aký sa márne snažia športové programy bedákajúce nad telesnou kultúrou mladých.
Toľko obávané videohry dnes možno cepujú atlétov budúcnosti a možné je, že telocvikárov zo škôl postupne vytlačia animované postavičky. Preto Cvičme v rytme – digitálnom.
