Minulý týždeň sme sa tešili, že slovenskí archeológovia našli staroveký poklad. Tento týždeň musíme gratulovať. Slovensko-ukrajinskému tímu pod vedením Martina Hajducha zo SAV sa podarilo uverejniť štúdiu, ktorú si všimli aj v New York Times či BBC.
Keď slovenský športovec vyhrá majstrovstvá sveta či olympiádu, prípadne sa na podobnom šampionáte aspoň dobre umiestni, média a verejnosť sa idú zblázniť. Niečo podobné sa teraz podarilo aj domácim genetikom a biotechnológom. Je to veľký úspech a určite užitočnejší, ako keď nejakí chlapci naháňajúci sa za loptou postúpia zo skupiny.
Buď, alebo. Väčšina ľudí dokáže v živote spokojne žiť s takouto dvojhodnotovou logikou. Preto informáciu, že šanca na objavenie druhej „Zeme“ už na budúci rok je asi päťdesiat percent, verejnosť zväčša prijala vlažne. My síce nevieme, akým vzorcom túto pravdepodobnosť americkí vedci vyrátali, no vždy je to lepšie, ako šanca minimálna. Exoplanéty sú teraz v móde a nás táto móda baví.
Astronómovia tiež dlho predpokladali, že mesiace Marsu pochádzajú z pásu asteroidov medzi červenou planétou a Jupiterom. Mars ich zrejme zachytil svojim gravitačným vplyvom a voilá, mal spoločníkov. Teraz sa však ukazuje, že Phobos a Deimos sú pravdepodobne pozostatkami po silnej kozmickej zrážke, ktorá z Marsu vymrštila kusy skál. Tie sa napokon vo vesmíre pospájali a vznikli z nich relatívne drobné mesiace.
Jedno z najexotickejších miest v kozme nemusíme hľadať miliardy svetelných rokov ďaleko. Leží viac-menej blízko, v strede našej vlastnej galaxie. Supermasívna čierna diera a jej okolie sú však akési čudné. Malo by tam byť množstvo hviezd a ono nie je. Existuje viacero hypotéz a jedna je pritom zvláštnejšia ako druhá. Túto zamotanú detektívku by mohla vyriešiť nová generácia vedeckých prístrojov. Vyčkajme.
