SME

Tam, kde sa strácajú hviezdy

Exotické a ešte exotickejšie; také hypotézy majú poruke astronómovia pri hľadaní odpovede na otázku, prečo je v srdci našej galaxie prázdno.

Svetlá škvrna uprostred je srdce našej galaxie v podaní Spitzerovho infračerveného ďalekohľadu na orbite Zeme.Svetlá škvrna uprostred je srdce našej galaxie v podaní Spitzerovho infračerveného ďalekohľadu na orbite Zeme. (Zdroj: SITA/AP/NASA/JPL-CALTECH)

Azda najzáhadnejšie miesto blízkeho vesmíru nájdeme vyše 25-tisíc svetelných rokov ďaleko. Je ním centrum našej domovskej galaxie. V jeho samom srdci podľa všeobecne prijímaných predpokladov leží čierna diera, neviditeľná výkonná továreň, usilovne vyrábajúca deformácie času a priestoru. Hmotnosťou prevyšuje naše Slnko vyše štyrimiliónkrát.

Supermasívna čierna diera sa na nočnej oblohe nachádza v súhvezdí Strelec (po latinsky Sagittarius), preto dostala názov Sagittarius A*. Astronómovia predpokladajú, že podobné masívne čierne diery ležia v strede každej galaxie.

Alica a biele králiky

„Keby sme do čiernej diery vleteli, možno by sme sa vynorili v inej časti vesmíru alebo v inej časovej epoche,“ napísal známy americký astronóm a popularizátor vedy Carl Sagan, ktorého preslávil najmä jeho fascinujúci seriál Kozmos. „Čierne diery môžu slúžiť ako vstupné brány do krajiny zázrakov. Žijú v nich však Alice a biele králiky?“ pýtal sa ďalej Sagan.

Dnešní astronómovia sa síce na králiky nepýtajú, trápi ich však podobná otázka, ktorá s čiernou dierou úzko súvisí: prečo je v samom centre našej galaxie tak málo hviezd?

Posledné nezávislé pozorovania niekoľkých tímov totiž ukázali, že v srdci galaxie, kde by sa to malo hemžiť hviezdami, mladými aj starými, je iba niekoľko mladších, ktoré charakterizuje modré svetlo, ale nijaké staršie.

Bolo to veľké prekvapenie, ktoré podkopáva naše vízie toho, čo by sa malo nachádzať v galaktickom centre. Gravitačné pole okolo čiernej diery sa považovalo za dostatočne silné, aby mohlo vo svojom najbližšom okolí za miliardy rokov zhromaždiť veľké a rôznorodé hviezdne stádo, skladajúce sa z množstva mladých, starších aj veľmi starých objektov.

Slepota alebo supernovy?

Prečo teda v rozmedzí asi troch svetelných rokov v centre Mliečnej cesty ani najcitlivejšie teleskopy neodhalili nijakú hviezdu? Najjednoduchším vysvetlením je, že ani najlepšie súčasné infračervené teleskopy nie sú dostatočne silné na to, aby zachytili slabé svetlo - vlastne teplo hviezd ukrytých za mohutnou prachovou clonou.

Pri pátraní po obsahu centra galaxie existuje aj iná možnosť: že ho tvoria superhusté telesá, ktoré je ťažké zachytiť aj modernou technikou: mohli by to byť napríklad neutrónové hviezdy alebo menšie čierne diery, ktoré sú pozostatkami po supernovách - explóziách hmotných hviezd.

Ak je táto myšlienka správna, znamenalo by to, že väčšina „neviditeľných“ objektov, ktoré sa sformovali v jadre galaxie, sú alebo skôr boli masívne hviezdy, ktoré skončili svoj život ako supernovy.

„To by urobilo z tejto časti vesmíru niečo úplne odlišné od všetkých ostatných oblastí, ktoré sme pozorovali,“ povedal David Merritt z Rochesterského technického inštitútu v New Yorku.

Počítačová simulácia čiernej diery. ILUSTRÁCIA - ČTK/AP/NASA

Temné miesta zostávajú

Aj tento vzrušujúci scenár plný supernov má svoje temné stránky. Hlavný problém spočíva v tom, že masívne hviezdy nemôžu v hviezdnej pôrodnici vyrastať samy, takže v ich okolí by malo byť množstvo iných, menších hviezd s odlišným osudom, napríklad typu nášho Slnka.

Slnko neskončí svoj život explóziou a zrútením sa do čiernej diery ako supernova (na to má príliš nízku hmotnosť), ale ako nadúvajúci sa červený obor, ktorý sa zväčší a pritom jasne zažiari. Hviezdy tohto typu nie je zložité pozorovať ani v diaľke oveľa väčšej než je 25-tisíc svetelných rokov, tak prečo by ich astronómovia nevideli, ak by v centre galaxie skutočne boli?

Aj tu existuje istá možnosť, aj keď opäť veľmi exotická. Nejde ani tak o hypotézu, ale skôr o hypotetickú otázku: je možné, že by sa v centre galaxie utvorilo tak veľa čiernych dier, ktoré vznikli po supernovách, že by stihli všetky červené obry likvidovať ako na bežiacom páse? Sotva.

Je veľmi ťažké predstaviť si takú obrovskú koncentráciu hmoty vo vnútorných častiach galaxie, z ktorých by neskôr vzniklo toľko čiernych dier.

Zrážka galaxií?

Pri vysvetlení prázdna v jadre galaxie existuje aj ďalšia exotická hypotéza. V dávnej minulosti Mliečna cesta splynula s inou galaxiou, ktorá tiež mala vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru; tá „zožula“ niektoré hviezdy galaxie, a na ich mieste vznikol prázdny priestor.

Alebo, ak sa nám zrážka nepáči, môžeme pripustiť, že sa o vyčistenie priestoru postaralo iba jadro našej domovskej galaxie, kde tróni supermasívna čierna diera.

Tá roztrhne a pohltí čokoľvek, čo sa dostane do blízkosti piatich svetelných minút; tento osud mohol postihnúť chýbajúce hviezdy, čo prekročili jej horizont udalostí (miesto, odkiaľ sa už nič nemôže vrátiť späť, ani svetlo).

Merrit sa nazdáva, že hlavným vinníkom môže byť v konečnom dôsledku predsa len Sagittarius A*. Súčasne však uprednostňuje trochu iný scenár. Vypočítal, že obežná dráha hviezd krúžiacich okolo supermasívnej čiernej diery v strede galaxie sa časom predlžuje a súčasne zužuje, takže hviezdy sa pri tom môžu dostať dosť blízko na to, aby ich diera pohltila.

Lenže, ako inak, aj tu je drobný problém. Pretože hviezdy by mali vznikať stále, na to, aby ste vytvorili priestor bez hviezd, by ste museli „poslať hviezdy k supermasívnej čiernej diere a súčasne zastaviť proces ich formovania,“ hovorí Merritt. Je ťažké nájsť niečo, čo by mohlo zrod nových hviezd v srdci galaxie zastaviť.

Ešte bližšie k monštru

Je to, ako keby scenár písala Agatha Christie: na stole síce leží veľa krásnych nápadov na riešenie, no záhada pretrváva. „Výsledky pozorovaní nie sú dostatočne preukazné na to, aby pomohli určiť, ktorý scenár je najpravdepodobnejší, alebo aspoň jeden z nich úplne vylúčiť,“ hovorí Rainer Buchholz z Kolínskej univerzity v Nemecku.

Buchholz bol členom jedného z tímov astronómov, ktoré sa podieľali na objave prázdneho priestoru v galaktickom centre. „Zatiaľ môžeme iba predpokladať, že tam prázdno skutočne je, bez toho, aby sme vedeli prečo.“ Aby astronómovia našli odpoveď na túto otázku, potrebujú preniknúť ešte bližšie k monštru v centre Mliečnej cesty.

Možno im v tom pomôže zlepšená interferometria, ktorá sa považuje za jednu z najnádejnejších techník zobrazovania detailov astronomických objektov tým, že dokáže skombinovať signály z rádioteleskopov rozmiestnených po celej zemeguli.

No aj proti tejto technike stojí protivník, ktorý si vytrvalo chráni svoje súkromie. Čierne diery sú stále iba hypotetické objekty, aj keď ich existencia vyplýva z Einsteinovej teórie relativity, ktorá doteraz víťazne prešla všetkými fyzikálnymi testmi.

Hlavný zdroj: Článok Marcusa Chowna z časopisu New Scientist What's eating the stars out of our galaxy's heart?

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu