UTAH, BRATISLAVA. Pred miliónmi rokov sa na území dnešného Utahu prechádzal rohatý netvor.
V teplých a vlhkých močiaroch žil pred 76 miliónmi rokov Kosmoceratops, dinosaurus, ktorého hlavu pokrývalo až pätnásť rohovinových výstupkov.
Veľké nosorožce
Pozostatky zrejme najrohatejšieho jaštera v histórii, ktorý mal viac ako päť metrov a vážil dva a pol tony, objavili americkí paleontológovia v oblasti Grand Staircase Escalante National Monument. O Triceratopsovom príbuznom informovali v odbornom magazíne Plos One.
„Tieto zvieratá boli v podstate také nadmerne veľké nosorožce,“ povedal pre britský denník Guardian Scott Sampson z utahského Múzea prírodnej histórie.
Nadrozmerná hlava
Dinosaurus, ktorého lebku našli vedci v ťažko prístupnom teréne, pripomínal práve nosorožce. Mal však oveľa viac rohov. „A v porovnaní s telom mali aj nadmerne veľkú hlavu,“ dodal Sampson.
Vedci teraz špekulujú, načo takýmto tvorom boli rohy. V minulosti sa zväčša prikláňali k hypotéze o ochrane pred dravcami, teraz skôr tvrdia, že slúžili ako dôkaz sexuálnej zrelosti. Praveké jaštery tieto rohy používali podobne ako dnes jelene, zväčša pri súbojoch o samice.
Kosmoceratops pritom zrejme nie je posledným bizarným dinosaurom, ktorého vedci objavili.
„Nový tvor z Utahu je len špičkou ľadovca,“ vysvetlil pre BBC Raymond Alf z kalifornského múzea v Claremonte. Podľa vedcov nás v najbližších rokoch čakajú ďalšie podobné prekvapenia.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
