dný Internet 2010: prísľuby a riziká slobody prejavu na internete nemohla vybrať lepšie miesto.
V spolupráci so Stredoeurópskou univerzitou, ktorá bola založená pred dvadsiatimi rokmi, aby sa v krajinách strednej Európy šírila a obhajovala idea otvorenej spoločnosti, premenila obyčajný festivalový stan na trhovisko názorov a skúseností súvisiacich s internetom. Účastníci nachádzali spoločne odpovede na otázky ako vybalansovať slobodu prejavu a právo na súkromie, právo na informácie a ochranu národnej bezpečnosti, ako využívať nové informačné a komunikačné technológie pre obhajobu ľudských práv, ako presunúť online aktivistov do offline priestoru a na mnohé ďalšie.
Precenili sme internet?
Počas úvodných seminárov mohli účastníci získať praktické rady ako maximalizovať účinnosť kampaní správnou voľbou online nástrojov, ktoré anonymizačné technológie sú pre blogerov a online aktivistov z nedemokratických režimov najspoľahlivejšie, prečo je Tor účinnejší ako bežné proxy servery, Linux bezpečnejší ako Windows či Mac, ako spoľahlivo používať sociálne siete a emailové kontá bez ohrozenia poskytnutých osobných údajov.
Následné panelové diskusie odzrkadľovali svojou rozmanitosťou profil účastníkov, a to nielen z pohľadu geografického zastúpenia, ale aj odborného zamerania. Pozornosti vo forme kritiky čelil kontroverzný návrh novely častí mediálneho zákona v Maďarsku či kauza azerbajdžanských blogerov Emina Milli a Adnana Hajizade, ktorí sú už vyše roka väznení za zverejnenie videa ironizujúceho činnosť vlády na internete. Jedna z účastníčok diskusie Dunja Mijatovič, predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií vyjadrila úmysel navštíviť blogerov vo väzení v blízkej dobe a prianie pokračovať v spolupráci s maďarskou vládou na vytvorení prijateľnej verzie novely častí maďarského mediálneho zákona.
Okrem zdieľania skúseností z vlastných krajín, veľkú pozornosť si zaslúžili aj témy globálneho kontextu. Porovnanie Iránu v časoch povolebných nepokojov v roku 2009, keď videá zachytávajúce smrť mladej Iránky Nedy Agha-Soltan zaplavovali internet a súčasného Iránu, ktorému stále vládne staronový prezident Mahmúd Ahmadínedžád vznieslo otázku, či vnímanie internetu ako hnacej sily rozhodujúcich politických zmien nie je preceňované a nenesie so sebou priveľké obete. Pochybnosti o potenciáli internetu v procese demokratizácie priniesla aj takzvaná twitterová revolúcia v Moldavsku, ktorá ako sa neskôr ukázalo, nemohla byť pravdepodobne iniciovaná Twitterom, okrem iného aj preto, že v Moldavsku je len hŕstka registrovaných užívateľov.
Chceli sme 15 minút slávy, dnes nám chýba súkromie
Aktivisti z nedemokratických režimov, ktorí chcú využívať online nástroje, musia prekonávať viacero prekážok. Jednou z nich je nedostupnosť služieb. V približne 40 štátoch sveta voľný tok informácií na internete je kontinuálne ohrozovaný zásahmi vlád. Podľa Herdict.org, projektu Berkmanovho centra pre internet a spoločnosť Harvardovej univerzity, Youtube bol nahlásený nedostupný 108-krát po celom svete, Facebook 18-krát.
Ďalšou prekážkou je riziko odhalenia identity aktivistov vládami, ktoré pre nich neraz predstavuje ohrozenie života. Aj, no nielen preto odznela na konferencii otázka ochrany súkromia niekoľkokrát. Ak Andy Warhol kedysi hovoril, že každý zažije svojich 15 minút slávy, Phil Zimmerman, priekopník kryptografie dnes tvrdí, že každý zažije 15 minút súkromia. Niet pochýb, že informácie sú menou internetu. Nie je ani prekvapenie, že Google na nich zarába. Súkromie sa stáva zriedkavosťou, najmä na sociálnych sieťach. Jednou z najdiskutovanejších tém bolo práve zbieranie a uchovávanie osobných údajov sociálnymi sieťami. Kritike sa nevyhol lord Richard Allan z Facebooku, najmä pre prednastavenia ochrany osobných údajov, ktorými užívatelia automaticky sprístupňujú svoje profily.
Aktivisti tiež vytkli Facebooku svojvoľné rušenie užívateľských účtov a nedostatočnú schopnosť reagovať na odvolania voči ich zrušeniu. Allan v tejto súvislosti spomenul, že Facebook zvažuje vstup do Global Network Initiative, skupiny združujúcej súkromné spoločnosti, neziskové organizácie a individuálnych výskumníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií venujúcich sa podpore slobody prejavu a práva na súkromie.
Odhliadnuc od minulých prešľapov Google v oblasti ochrany súkromia, napríklad pri uvedení služby Google Buzz, pri ochrane súkromia účastníkov konferencie odviedol Google skvelú prácu. Konferenčný stan bol rozdelený na viacero častí, z ktorých jedna nebola po celý čas zaznamenávaná a mohli ju využívať účastníci, ktorí si z akýchkoľvek dôvodov želali zostať v anonymite.
Nové partnerstvá pre slobodnejší internet
Hoci konferencia nepriniesla instantné riešenia na neduhy internetu a mnohé otázky, ktoré sa položili na začiatku, zostali aj na konci nezodpovedané, konferencia naznačila nový trend, v ktorom sa veľké súkromné spoločnosti cítia byť zodpovedné voči svojim spotrebiteľom, stoja o dialóg a chcú sa zlepšiť, hoci nemusia. Google tri dni pozorne počúval blogerov, ľudsko-právnych aktivistov, výskumníkov, univerzitných profesorov.
Možno si poviete, obratný spôsob ako od nich vydolovať nápady na nové služby a zároveň pritiahnuť pozornosť verejnosti. Správa o transparentnosti zverejňujúca zmapované žiadosti o cenzúru alebo poskytnutie údajov o užívateľoch adresované Google jednotlivými vládami sveta, ktorú Google predstavil na konferencii dokazuje, že Google má pri navrhovaní nových služieb naozaj v úmysle pamätať na potreby, priania a obavy tých, ktorým načúval v Budapešti. A to je dobre. Práve tieto nové partnerstvá môžu priniesť odpovede na stále nezodpovedané otázky.
Autorka absolvovala stáž v Centre pre mediálne a komunikačné štúdia Stredoeurópskej univerzity v čase prípravy konferencie
Autor: Mária Bulková
