Ako si nastaviť súkromie vo Facebooku

Pred niekoľkými týždňami verejnosťou preletela informácia o veľkom úniku dát z Facebooku. V skutočnosti však išlo o údaje, ktoré zverejnili samotní používatelia dobrovoľne. Ako však dostať svoje súkromie pod kontrolu?

BRATISLAVA. Facebook umožňuje ovládať nastavenia súkromia na viacerých miestach.

Pri zvyčajnom používaní sa môžeme stretnúť najmä s voľbami viditeľnosti svojich príspevkov na nástenke, fotiek či videí pri ich nahrávaní.

Tieto možnosti sa skrývajú pod ikonou zámku vedľa tlačítka „Zdieľať" (Share). Kliknutie na ňu zobrazí zoznam niekoľkých položiek.

Priateľov priateľov môže byť armáda

Všeobecne predvolená možnosť „Všetci" (Everyone) sprístupní daný obsah komukoľvek.

Do tejto skupiny patria nielen všetci používatelia Facebooku, ale v istých prípadoch aj ktorýkoľvek zo surferov či naprogramované roboty zbierajúce informácie tak, ako sa to stalo pri nedávnom zverejnení osobných informácií mnohých používateľov.

Ďalším ponúkaným variantom je často využívaná možnosť „Priatelia mojich priateľov" (Friends of friends).

Populárna historická veta o priateľstvách sa však nemusí vždy vyplatiť. Treba si najprv uvedomiť, koho máme za priateľov na Facebooku my sami a aké priateľstvá udržiavajú naše kontakty.

Ak máte vo svojom zozname populárne osoby (herci, politici, celebrity), je veľmi pravdepodobné, že okruh priateľov mojich priateľov bude zahŕňať aj tisíce osôb, ktoré budú mať prístup k vašim osobným informáciám.

Ako zúžiť výber

Pre zachovanie istého súkromia je dobré voliť často tretiu možnosť „Len priatelia" (Friends only), ktorá obmedzí prístup len pre osoby, ktoré máte vy sami vo svojom zozname a sami ste ich predtým potvrdili.

V niektorých prípadoch Facebook ponúka aj možnosť „Len priatelia a siete" (Friends and Networks only), ktoré však od pomerne úzko zameraného okruhu priateľov môže sprístupniť obsah celej sieti používateľov - veľkých zoskupení, napríklad celej univerzity či krajiny.

Pokročilí používatelia sa nemusia obávať poslednej z možností: „Vlastné" (Custom), ktorá ponúka detailné možnosti nastavenia prístupu.

Táto voľba zobrazí dialógové okno s ponukou, kde používateľ povolí alebo zakáže zobrazenie danej informácie jednotlivcom, skupinám či celým sieťam.

Takto možno veľmi jednoducho a účinne oddeľovať informácie relevantné pre kolegov od rodinných odkazov a neobťažovať tak narastajúcu sieť svojich známych na Facebooku nepodstatným obsahom, ktorý pre niektorých nemá nijakú informačnú hodnotu alebo niekedy spôsobuje komplikácie.

Pozrite si, čo dávate von

Kontrola pridávaného obsahu však nie je jediná, ktorú je potrebné si na tejto sociálnej sieti osvojiť. Samotné profily používateľov často obsahujú súkromné informácie, ktoré zvyčajne v reálnom živote neposkytujeme akémukoľvek okoloidúcemu.

Sprístupňujeme však informácie o rodine, súrodencoch, adrese, telefónnom čísle či elektronickom kontakte, no často o tom sami nevieme. Ovplyvniť dostupnosť týchto informácií možno cez horný panel v ponuke

„Účet > Nastavenia súkromia" (Account > Privacy Settings),

kde si môžeme opäť vybrať z vyššie opísaných niekoľkých možností a, samozrejme, pod položkou „Vlastné" (Custom) prispôsobiť detaily podľa svojho želania.

Nápomocnou pri tomto nastavovaní môže byť zaujímavá funkcia, ktorú Facebook ponúka. Na stránke Nastavenia súkromia v časti „Základné informácie" sa nachádza odkaz „Zobraziť nastavenia", ktorý nám sprístupní tlačidlo „Ukážka môjho profilu" (Preview my profile).

Potom môžete do zobrazeného panelu zadať meno niektorého zo svojich priateľov a zobrazí sa vám váš profil tak, ako ho uvidí daný priateľ po aplikovaní všetkých predošlých nastavení súkromia a obmedzení.

Juraj Grečnár

Kedy môže firma sledovať, s kým a o čom si píšete?

Zamestnávatelia majú právo sledovať prácu ľudí v pracovnom čase, no nesmú v neprimeranom rozsahu zasahovať do ich súkromia. Ako to má vyzerať pri použití Facebooku alebo pri elektronickej komunikácii z pracovného počítača, na Slovensku zatiaľ zákonom nik presne nedefinoval.

BRATISLAVA. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Nucleus Research sa viac ako dve tretiny zamestnancov pripájajú k sociálnym sieťam počas pracovného času.

Spájanie sociálnych sietí a práce došlo v Nemecku až tak ďaleko, že pripravujú novelu zákona na ochranu súkromia. Má vyriešiť ochranu ľudí pred zneužívaním informácií z Facebooku zamestnávateľmi.

Vymáhateľnosť podobnej ochrany v slovenskom prostredí je nepredstaviteľná. Podľa právničky Lucie Menkeovej z medzinárodnej advokátskej kancelária Rowan Legal „je dokazovanie porušenia ochrany súkromia v rámci sociálnej siete komplikované, nie však nemožné".

Čo bude v zákonníku, nehovoria

Slovenská legislatíva v oblasti pracovného práva na elektronickú komunikáciu nemyslela. Zákonník práce, na rozdiel od českého, neobsahuje ani len zmienku o ochrane telefonátov či elektronickej pošty.

Ministerstvo práce plánuje koncom roka začať pracovať na veľkej novele Zákonníka práce, ktorá by mala vyriešiť aj jeho v praxi zastarané ustanovenia. „Je predčasné hovoriť o tom, čo všetko bude upravovať," reagovala hovorkyňa rezortu práce Andrea Devánová na otázku, či ministerstvo plánuje riešiť aj otázku elektronickej komunikácie.

Šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS) je popularizátorom sociálnych sietí v štátnej správe. Už niekoľko dní po jeho nástupe komunikovalo ministerstvo s verejnosťou aj prostredníctvom Facebooku.

Legálnosť kontroly nie je jednoznačná

Zamestnávatelia síce majú právo monitorovať prácu zamestnancov počas pracovného času, no nesmú v neprimeranom rozsahu zasahovať do ich súkromia.

Napríklad:

• keď vám do firmy príde list a vaše meno je nad názvom organizácie, list vám musí prísť neotvorený.
• ak je prvý názov firmy, korešpondenciu môžu štandardne otvoriť a zaevidovať v podateľni.
• legálne je monitorovať pracovisko kamerovým systémom, ak sú na to zamestnanci dopredu upozornení.

Jednoznačná zhoda nie je v tom, či je legálne kontrolovať pracovnú e-mailovú schránku.

„Informácie súkromnej povahy uvedené v e-mailoch by však zamestnávateľ sledovať nemal," vraví Menkeová.

Ak už zistí, že ide o súkromné záležitosti, nesmie podľa advokátky informácie ďalej spracúvať a využívať.

Najskôr hlavičku

V Česku platí, že firmy môžu v prvom rade kontrolovať hlavičky správ. Ak je z nej zrejmé, že ide o e-mail súkromnej povahy v pracovnej schránke, zamestnávateľ ho nesmie prečítať.

Podľa právnej analýzy Telekomunikačného úradu, ktorá vznikla ako reakcia na náš článok zo začiatku roka, však v slovenskom právnom prostredí tento názor nie je taký jednoznačný.

„Keď ide o firemné e-mailové konto, zamestnávať má právo kontrolovať jej obsah, keďže sa predpokladá, že bude využívaná primárne na pracovné účely," píše sa v analýze. Musí však túto praktiku zakotviť do interného poriadku spoločnosti.

Iná situácia je podľa úradu v prípade súkromných schránok, ku ktorým sa zamestnanec pripája z firemného počítača špecifickým spôsobom. „Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať súkromnú schránku, ak sa k nej pracovník prihlási z firemného počítača," uvádza sa v analýze.

Pri sociálnych sieťach rozhoduje nastavenie

Firmy však môžu legálne sledovať aktivity svojich pracovníkov na firemných počítačoch či rovno na svojich sieťach. V niektorých spoločnostiach, napríklad v bankách, je takýto monitoring povinnosťou.

Preto je aj možnosť využívania sociálnych sietí či prístupu k bezplatným e-mailovým službám na pracovisku na rozhodnutí zamestnávateľa.

Aj keď však zablokuje prístup k určitej stránke, existuje viacero webových nástrojov, ako tento zákaz obísť.

Iný postoj je však už k samotnému prístupu firmy k informáciám o zamestnancovi na sociálnej sieti. „Porušením práv zamestnanca nie je využitie informácií, ktoré sú v zmysle užívateľského nastavenia sociálnej siete verejne prístupné bez akéhokoľvek obmedzenia," hovorí Menkeová.

Podľa nej však, ak firma sleduje aktivity a informácie svojich zamestnancov na sociálnych sieťach bez ich vedomia a súhlasu, ide o nezákonné narušenie súkromia.

A čo sa deje, ak napriek blokovanému prístupu k Facebooku či freemailu, sa vám podarí prihlásiť do svojho konta? „Aj v takomto prípade zostáva zachované pravidlo, že zamestnávateľ by nemal bez súhlasu zamestnanca sledovať súkromný obsah profilu zamestnanca v rámci príslušnej sociálnej siete," uzatvára advokátka.

Firmy: Hra na mačku a myš nie je dobrá

Firmy sa zhodujú, že zakazovať sociálne siete či súkromné e-maily z pracovnej schránky nemá veľký význam.

„Vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa musí fungovať určitá dôvera. Ak nefunguje a musím zamestnanca kontrolovať na každom kroku, potom to nie je dobrý zamestnanec," vraví majiteľka internetového predajcu leteniek Pelikán.sk Tatiana Kyseľová. Rovnaký názor má aj internetová Zuno banka, ktorá tento rok vstupuje na Slovensko.

Český telekomunikačný gigant Telefónica O2 dotiahol využívanie sociálnych sietí až tak ďaleko, že pre zamestnancov vytvoril návod, aby bolo všetko v súlade s firemnou kultúrou. „Pracovníci môžu e-mail aj telefón používať k súkromným účelom, tieto aktivity nijak špeciálne nesledujeme," povedal hovorca českej Telefónicy Martin Žabka.

V rôznych firmách sa pritom ku kontrole zamestnancov stavajú rôzne a závisí to najmä od toho, v akej oblasti firma podniká. Audítorská firma či banka si k veciam stavajú inak, ako napríklad Google. „Naši zamestnanci môžu bez problémov používať rôzne komunikačné technológie, povedala Jana Zichová z Googlu Česká republika.

Práca s citlivými dátami

V spoločnostiach, kde sa pracuje s citlivými údajmi, tiež nie je problém využívať sociálne siete. No napríklad v bankách sa aktivity zamestnancov musia povinne monitorovať. V Zuno banke je podľa hovorcu Mareka Michlíka „úplne prirodzené, aby mali pracovníci prístup k sociálnym sieťam".

„Nemôžeme povedať, že zamestnancov pobádame, aby počas pracovného dňa trávili čas na sociálnych sieťach. Očakávame od nich profesionálnych a vysoký výkon, preto vieme pochopiť, ak v čase prestávky zamestnanec relaxuje aj týmto spôsobom," vraví šéfka ľudských zdrojov v audítorskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers Vanda Šinková. Firma pritom preventívne monitoruje len to, čo jej kážu zákony.

Oslovené spoločnosti sa zhodujú, že pri používaní sociálnych sietí zamestnancami majú len dve požiadavky:

• aby sa vyhli správaniu, ktoré môže firmu poškodiť
• a to najmä, ak si v profile uvádzajú zamestnávateľa.