SANTA CRUZ. Prvú obývateľnú planétu mimo hraníc našej slnečnej sústavy sa astronómom podarí objaviť už v prvom polroku budúceho roku. Šance na to sú 50-percentné.
Túto odvážnu prognózu vyslovili v článku, ktorý vyjde 4. októbra v časopise PLoS ONE, Gregory Laughlin z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz a Samuel Arbesman Harvardovej univerzity.
Pravdepodobnosť objavenia takéhoto telesa (exoplanéty) bude postupne rásť. Do roku 2020 sa zvýši na 75 percent, v roku 2264 dosiahne až 95 percent.
Stovky exoplanét už poznáme
Laughlin a Arbesman vychádzali pri svojej prognóze z údajov o stovkách doteraz objavených exoplanét. Vedci vypracovali vzorec, podľa ktorého z povrchovej teploty a hmotnosti takejto planéty vypočítali pravdepodobnosť, že je obývateľná.
Okrem iného vychádzali z predpokladu, že teplota sa musí pohybovať v úzkom rozpätí od 250 do 400 Kelvinov (od mínus 23,15 do 127 stupňov Celzia), čo súvisí s domnienkou, že život nemôže existovať bez vody v kvapalnom skupenstve.
Obývateľnosť planéty súvisí aj s jej veľkosťou - ideálne je, ak má približne rozmery Zeme. Obaja vedci štatisticky analyzovali mieru obývateľnosti 370 exoplanét, aby zistili, aká je pravdepodobnosť objavenia "druhej Zeme" v nasledujúcich rokoch. Použili pritom metódu tzv. bootstrappingu, keď sa z nejakej množiny vyberajú náhodné vzorky a štatisticky sa analyzujú.
Ťažko je predpovedať pokrok
Do svojich úvah vedci zahrnuli aj dve metódy objavovania exoplanét: meranie radiálnej rýchlosti (rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom) a tranzitnú metódu (tranzit je jav, pri ktorom jedno astronomické teleso prechádza popred druhé).
"Samozrejme je chúlostivé predpovedať vedecký a technologický pokrok v budúcnosti," konštatujú Laughlin a Arbesman. V tejto súvislosti upozornili na existenciu Moorovho zákona v informatike, ktorý hovorí, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje každých 24 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná.
Sformuloval ho v roku 1965 Gordon E. Moore, budúci spoluzakladateľ firmy Intel a experti predpokladajú, že bude platiť ešte nejaký čas.
Nasledujúce mesiace a roky ukážu, či Moorov zákon platí aj pre vedecké objavy. Laughlin a Arbesman pritom nečakajú zázraky ani od Keplerovho vesmírneho teleskopu, ktorého jedinou úlohou je hľadanie planét podobných Zemi.
Navyše počet doteraz objavených exoplanét je príliš malý na to, aby sa dal štatisticky vyhodnotiť.
Zdroj: spiegel.de, science.orf.at, http://arxiv.org/PS_cache/arxiv/pdf/1009/1009.2212v1.pdf
