BRATISLAVA. Ľudia, ktorí boli v čase akútneho nedostatku jedla počas druhej svetovej vojny ešte v materniciach svojich matiek, si o takmer 60 rokov počínali pri testoch horšie ako iní podobného veku, tvrdia vedci. Výskumníci v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences uviedli, že holandský hladomor z roku 1944 mohol urýchliť starnutie ich mozgu.
Do výskumu zapojili vedci takmer 300 dospelých, ktorí boli v tom čase ešte len v plodmi.
Nemecko obmedzilo jedlo
Takzvaný Hongerwinter bolo šesťmesačné obdobie, počas ktorého nemecká okupácia obmedzila prísun jedla ľuďom v severnom Holandsku. Takéto zaobchádzanie zo strany Nemcov spôsobilo katastrofu a podľa odhadov do apríla 1945 zomrelo na podvýživu približne 20-tisíc ľudí. Mnohé nastávajúce matky prežívali denne len s príjmom 400 až 800 kalórií.
Toto obdobie postihlo predtým pomerne dobre živenú populáciu a vedcom tak poskytlo jedinečnú príležitosť, aby skúmali dopad, ktorý mala podvýživa na skupinu v tom čase splodených detí.
Vedci sa v tomto prípade zamerali na skupinu takmer 300 dospelých vo veku takmer 60 rokov, ktorí boli počas prvého alebo druhého trimestra tehotenstva ich matiek vystavení hladu. Týchto ľudí podrobili mentálnym testom a výsledky porovnali s ich rovesníkmi, ktorých matky hladom netrpeli.
Skupina sa testom podrobila už po druhý raz. Prvýkrát sa tak stalo v 70. rokoch minulého storočia, vtedy však vedci medzi skupinami nezistili žiadne rozdiely. V najnovšej štúdii však ich výsledky testov zameraných na selektívnu pozornosť dopadli horšie.
Farebné slová
Klasickým príkladom takéhoto testu sú slová označujúce farby vytlačené inou farbou ako pomenúvajú, a
osoba má povedať, akú má ktoré slovo farbu. Podľa vedcov horšie výsledky v tomto type testu sa vo všeobecnosti spájajú so starnutím.
Podľa vedcov z Universiteit van Amsterdam a amerického Calvin College to pravdepodobne znamená, že mozgy ľudí v skúmanej skupine začali pre podvýživu v maternici starnúť skôr.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
