;) |
Nie je v tom žiadna závisť, tobôž nie snaha zaujať tým, že to, čo všetci chvália, pochabý recenzent zvozí pod čiernu zem. Mafia II láka na jagavý obal s tými nabombastickejšími sloganmi a keď sa už na tom tak vytrvalo a dlho pracovalo, nemôže to predsa vyzerať ako hra, ktorá vznikla behom klasického dvojročného vývojového cyklu. Nie, Mafia II neprináša nič extra nové, nedokáže skutočne zaujať, nie je to bomba tohto roku, ale len obyčajná, mierne nadpriemerná akčná hra, ktorá celkom dobre vyzerá.
Pritom to mali v bývalom Illusion Softworks, dnes 2K Czech, rozbehnuté výborne. O kvalitách pôvodnej Mafie pochybuje málokto. Na svoju dobu išlo o nevídaný kúsok, ktorý nás dostal všetkým a chyby sa hľadali náramne ťažko. Od rozprávanie kvalitne napísaného príbehu cez technické spracovanie až po samotnú hrateľnosť. Proste všetko na výbornú. Je o to smutnejšie, že s dobou išlo len technické spracovanie, ktoré môžeme ako jediné hodnotiť vyslovene kladné takmer po všetkých stránkach. Ostatné herné prvky jednoducho zostarli a v podstate sa veľmi od jednotky nezmenili.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Ale poďme od začiatku. Dej druhej Mafie sa odohráva hneď v priebehu niekoľkých rokov. Sledovanie životnej cesty hlavného hrdinu Vita Scaletta, prisťahovalca z Talianska, je čisto lineárne, nedostanete šancu čo i len minimálne ovplyvniť, takže je nutné spoliehať sa na kvalitu príbehu. Vito Scaletta je hneď v úvode chytený po nepodarenej lúpeži policajtom. Keďže sa píše rok 1943, dostane Vito ponuku, ktorá sa neodmieta. Buď bude hniť v base alebo si oblečiete vojenský mundúr a hybaj ho do vojnového, európskeho pekla. V rodnom Taliansku sa naučíte základy ovládania a pričuchnete akcii z pohľadu tretej osoby: čaká vás potrebné ukrývanie sa za prekážky, spoza ktorých ostreľujete nepriateľov, ktorí sú taktiež kdesi zalezení a len občas vykuknú a pokropia vás dávkou olova. Všetko ubehne až príliš rýchlo a po pár minútach sa vraciate so zranením domov na odpočinok. Do vojnou zmietanej Európy sa už nevrátite, váš priateľ Joe vám vybaví potrebné papiere, aby ste mohli ostať a až teraz sa začne rozbiehať váš mafiánsky život.
Vito totiž veľmi rýchlo zistí, že poctivou prácou sa na slušný život zarobiť nedá a jedinou možnosťou sú fušky s Joeom. Samozrejme ďaleko za hranicou zákona. Spočiatku sa v podstate nič významné nedeje, kradnete autá, postupne sa začínate presadzovať ne rebríčku známych osobnosti podsvetia. Až neskôr pribudnú vraždy na objednávku. Okrem toho, že Vito nechce žiť ako jeho otec - v chudobe a so závislosťou na alkohole, v ktorom utápa svoj žiaľ nad strateným americkým snom - musí splatiť i rodinný dlh. S peniazmi rastie chuť a bez zbytočného prezrádzania príbehu sa na nás postupne valí zmes klišé typu vysoký životný štandard Vita, naviazanie sa na novú rodinu a odtrhnutie od tej skutočnej, zbytočná smrť blízkych, zákulisné podrazy, vojna troch rodín proti sebe. Celý príbeh by mohol byť pohodlne pútavý, príťažlivý a ocenili by sme ho i napriek pomerne mnohým ohraným prvkom či zvratom. Tým zdrvujúcim je však samotný spôsob rozprávania, ktorému na rozdiel od jednotky chýba potrebná iskra. Často je navyše v zlomových momentoch prezentovanie zápletky buď stupídne useknuté alebo nevýrazné, odfláknuté. Nedostanete čas na vstrebanie konkrétnych situácií, postavy sa takmer vôbec neprezentujú ako ľudia. Tobôž nie hlavný hrdina, Vito Scaletta, ktorý je raz chladným panákom a pri konci, kedy to už jednoducho bolo nutné celé zabaliť, sa mu začne všetko protiviť. Patetické a nechutné. Omnoho viac paradoxne zaujme Joe, ktorý je síce tak trochu na hlavu a jedná prchko, no ako postava je napísaný výborne a viete si k nemu vytvoriť špecifický vzťah.
Práve preto, že Mafia - a aj Mafia II - sú charakterizované ako filmové akčné hry, musí byť dôraz kladený nielen na jednotlivé segmenty príbehovej zložky, ale aj ich prezentáciu. Pri všetkej úcte je práve toto obrovským problémom Mafie II a názorne je vidieť, že nestačí len nápad, treba ho vedieť i správne podať. Nedokážete sa stotožniť s postavou, s jej konaním, konkrétnymi skutkami. Aby to nebolo málo, celé je to príliš rozťahané a rozkúskované na misie, nezávislé minipríbehy. V konečnom dôsledku to znamená, že v drvivej väčšine prípadov sa musíte dostať na vybrané miesto (vozidlom), kde prebehne akcia, prestrelka, jednoducho čokoľvek, kde musíte behať a činiť sa ako behajúca postava. Potom buď všetko skončí alebo musíte ešte rýchlo unikať pre zákonom. A znovu a znovu a znovu. V podstate by to nevadilo, keby bolo možné robiť čokoľvek iné. Lenže vydanie bolo stále posúvané, zrejme niekomu vo vedení 2K Games už praskli nervy a čo nebolo dokončené, bolo napokon vyškrtnuté, prípadne dodané ako bonusový (a samozrejme spoplatnený) obsah. Chýba tak vata okolo, a hoci PC hráči dostali patch, ktorý im umožňuje sa i voľne voziť po meste, je to zbytočné. Žiadne sekundárne úlohy, žiadne trofeje, žiadna motivácia skúmať precízne vytvorené mesto Empire Bay.
Napriek tomu, že sa tentoraz nepozrieme nikam mimo rezidentné oblasti a celý čas strávime v meste Empire Bay, je rôznorodosť a pestrosť prostredia zaručená rôznymi štvrťami. Bohaté a vyfintené centrum, čínska štvrť, rozpadnuté a zdemolované príbytky chudobných - všetko pôsobí tak prirodzene a uveriteľne. Je veľmi smutné, že toto pozadie nie je vôbec využité. Samozrejme nemusíte hneď vyraziť priamo za úlohou, môžete sa chvíľu motať, užívať si dianie v Empire Bay, chovať sa slušne. A objavia sa ďalšie problémy. Ono je pravidlom, že keď začnete kradnúť auto pred zrakmi bežných ľudí, všimnú si vás a dajú to najavo, policajti vám idú hneď po krku. Lenže to tu predsa bolo už pred pár peknými rokmi. Chodci sa správajú len ako bábky, vodiči robia nelogické manévre, majú klapky na očiach a len málokedy dôjde k uveriteľným stretom. Umelá inteligencia je až príliš umelá, čo si zas uvedomíte pri prestrelkách s policajtmi. Môže vám byť v pätách celý zbor, ak však vbehnete do predajne odevov, zmeníte si oblečenie, vychádzate ako človek s čistým registrom trestov. Ani pôvodne zaujímavé riešenie pátrania po vás napokon nie je príliš zábavné. Ak vás policajt vidí v aute, prenasledujú vozidlo, nie konkrétne vašu osobu. Tú musia najprv zhliadnuť. Ak sa im to podarí, môžete sedieť i v aute, orlí zrak policajta vás uvidí i tak, môžete striedať vozidlá koľko len chcete. Stačí však vkročiť do vyššie spomínanej predajne a je z vás nový človek. Pátranie po istom čase opadá, dôležitá je vzdialenosť od vás a policajných zložiek. Vyzerá to vtipne hlavne vtedy, ak ste napríklad v úkryte, beží k vám hliadka, no nestihne to do časového limitu, tak proste padla, behom sekundy sa otočia a kráčajú späť, akoby ani netušili, prečo vlastne do tej slepej uličky bežali... Drobnosti, ale vy ich vnímate a následne zneužívate.
A čo vás čaká v meste? Môžete sa obliecť, môžete si vypiť, najesť sa a doplniť si tak životnú energiu a keď veľmi chcete, v garáži si môžete opraviť, prípadne dokonca vylepšiť vozidlo, no niečo to stojí. Inak nič, možno budete desať minút skúšať, koľko dá ten a ten športiak na moste (jediný dostatočne dlhý a rovný úsek), robiť neplechu na cestách, upchávať ich a následne zisťovať, že od Vice City teda inteligencia vodičov nevzrástla, práveže sú ešte hlúpejší. Ostáva nám teda už len spomínaný príbeh. Snaha podať zápletku filmovo je vidieť všade: mnoho rozhovorov, ktoré vediete v aute či za chôdze dokážu navodiť dojem, že tu sa len hrdinské hlášky nenosia. Hrateľnosť je však mrzuto rozdelená na dva spomínané časti: jazdu autom a streľbu. S vozidlami si užijete mnoho zábavy, fyzikálny model je vskutku prepracovaný a dobové automobily sa správajú dostatočne odlišne na to, aby ste mali rešpekt pred rýchlou jazdou. Vozidlá sa od seba odlišujú vlastnosťami a keďže prejdete niekoľkoročným obdobím, užijete si i rozdielne vozidlá. Verte, že ak vám bude v masívnom aute hrať rock’n’roll, začnete si jazdu náležite užívať. Poškodenie vozidiel nie je prísne statické a okrem tradične rozbitých okien či svetiel sa pôsobivo deformujú plechy a jeho ostatné súčasti. Aktívny vplyv na jazdu je skôr minimálny a pocítite ho až v neskorších fázach, kedy auto jednoducho už nejde. Dostať ktorýkoľvek voz do šmyku je veľmi jednoduché, nutnosťou sa stane používanie ručnej brzdy, avšak s citom. Toto nie je Need for Speed.
Akčné pasáže by sa dali prirovnať ku Gears of War - teda až na to, že tu sa nám dej odohráva na prelome 40. a 50. rokov a nebehajú nám tu príšerky. Samotné prestrelky sú tým pádom aj o čosi pomalšie, krvou sa ale nešetrí. Zároveň však mierne chýba dynamika. Počet nepriateľov je nadpriemerný, zastrieľať si rozhodne zastrieľate dosýta, avšak model, podľa ktorého musíte hrať, je značne pasívny. Vy ste v úkryte za prekážkou (mimochodom fyzikálny model funguje i tu, takže drevo toho veľa neznesie a ukrývať sa za objekty z tohto materiálu nie je najvhodnejšie), nepriateľ taktiež. Ako skupina sa vás nepriatelia nesnažia príliš napádať a skôr sa zameriavajú na streľbu pri vašom vystrčení sa z úkrytu. Pod priamou paľbou toho veľa nevydržíte, tempo následne upadá, ide skôr o doťahovanie sa, hlavne pri viacnásobnej presile, kedy to musíte všetko postupne vykosiť. Zbraní je dostatok, od obyčajných koltov cez tommy guny až po brokovnice. Pestrý výber je pomerne zbytočný, pretože využívať budete všetko, nezanevriete ani na pištoľ, ktorú máte od samého začiatku. Pri streľbe nie je jej rozptyl tak šialený (na druhú stranu vynikne zničiteľné prostredie) a spotreba munície obrovská ako pri samopaloch a má pomerne veľký dostrel. Bonusom sú pästné súboje - ich prínos do hrateľnosti je minimálny, skôr zdržujú a nudia.
Zatiaľ to vyzerá tak, že Mafia II by si zaslúžila skôr priemerné hodnotenie, avšak spomíname radšej chyby, ktoré žiaľ oddeľujú hru od vysnívanej (a vďaka samotným vývojárom adekvátne) hry. To, čo vyzeralo ako projekt bez chybičky, pôsobí napokon ako umelý zlepenec jednotlivých herných prvkov, ktoré od vydania prvej Mafie ani neprešli komplexnejšou revíziou a nič ich nedrzí pokope. Približne desať hodín hrania je lákavých hlavne vďaka technickému spracovaniu, ktoré je v podstate bezchybné. Všetko od modelov (postáv, automobilov, budov) cez ich animácie, mieru grafických detailov, kvalitných textúr - na to všetko sa vynikajúco pozerá ako na kvalitný animovaný film, pričom je len škoda, že tvorcovia nedokázali pri neinteraktívnych scénach použiť odvážnejšiu kameru. Audio stránka si vás dokáže podmaniť bez väčších problémov. Ozvučenie všetkého naokolo je plne profesionálne, presne tak ako pri AAA projekte očakávame. Príjemne poteší hudba v autorádiách - skutočné skladby dodávajú jazde cveng a rádio plní i sekundárnu úlohu: medzi pesničkami počúvate spravodajstvo, najprv z vojnového frontu, neskôr priamo z Empire Bay, ktoré sa zmieta v mafiánskych prestrelkách - a vy ste samozrejme ich aktívnou súčasťou.
Netreba pripomínať úplnú českú lokalizáciu - samotné texty rozhodne nie sú tým, čo by ste chceli počuť napoludnie v televízii, slovník je agresívny a hrubý, ale presne to od mafiánov očakávame. Určite sa pripravte na to, že takmer v každej vete sa objaví nadávka. Aj vtedy, ak má veta jedno jediné slovo. Český dabing je rozhodne na nadpriemernej úrovni, postavy majú pomerne hodnoverné hlasy. Žiadny však príliš nevyčnieva. Dabingoví herci menia intonáciu a snažia sa vcítiť do situácie - darí sa im to, avšak nie často. Je to počuť hlavne pri dôležitých momentoch, kedy je text len akoby prečítaný. Najlepšie dopadol (znovu) Joe, samotný Vito pôsobí príliš chladnokrvne. V dabingu akoby chýbal pestrejší výber hlasov. Smutným faktom je, že moderátor v rádiu nadabovaný nie je a mnohým tak možno unikne mnoho zaujímavých správ.
Zhodnotiť Mafiu II ako celok sa nedá bez toho, aby sme neustále nepripomínali to, aké to mohlo byť. Tých keby tu je viac. Rozdiel medzi nasľubovaným (alebo skôr za tie roky vysnívaným?) a realitou je príliš priepastný. Hre tak uškodilo práve to, čoho sme sa obávali. Príliš veľké očakávania. Jediným skutočne bezkonkurenčne zaujímavým faktom ostáva samotné prostredie mafiánov, do ktorého je Mafia II zasadená. V ničom inak nevyniká, neponúka zážitok, na ktorý by sme si o mesiac-dva s nostalgickou slzou v oku spomenuli.
